Už zase sa skrývala za vymyslené postavy. Dokonalí ľudia, dokonalé životy, dokonalé vzťahy. Niečo, čo sa v jej živote nevyskytovalo. Nič v jej živote nevychádzalo tak, ako malo. Tak, ako si to naplánovala spolu s matkou, keď bola ešte dieťa. Plány sa jej zrútili ako domček z karát.
V tej chvíli chcela byť niekde úplne inde. Na inom mieste, s inými ľuďmi. Žiť život, aký chcela. Nechcela toho tak veľa. Mala pár snov, po ktorých túžila viac, ako po živote, či po láske. Ani jeden sa jej nesplnil.
Tak mladá a krásna zvonku, pomaly umierajúca nešťastím vo vnútri.
Umierala. Na samotu. Na smútok. Na strach. Na zlý pohľad na svet. Na choroby mysle, ktoré jej nedali spať.
Postavy v jej príbehoch takisto umierali. Ale umierali spolu. Šťastné.
Umierali šťastné..
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
5
Perfektné. Krátke, presné a pravdivé. A tá hudba k tomu navodí takú atmosféru. Len tak ďalej.
9
Však to je mi jasné, len ma to pobavilo proste Väčšina z nás má za sebou toto obdobie, lol.
Napíš svoj komentár
ale nieco vnutri mi to uz nedovoli..