No tlačítko off na sebe márne hľadám.
Chcem konečne moje baterky minúť.
Aby som ich následne nabila, hádam.
Či nie?
Môžem ich nechať vybité na stole.
Ale čas neúprosne plynie.
A oni spadnú dole.
A zrazia sa.
A to tak potichu, že to nebude počuteľné.
A pokazia sa.
A už nebudú použiteľné.
Takto nechcem skončiť.
Aj bez prestávky
asi musím život dokončiť.
Aj keď nie je z rozprávky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
emulienkaa
9. 4.apríla 2010 22:34
nie sme predsa na baterky.. nechcime byť..
Napíš svoj komentár