Iba on a zvyšok jeho mysle.
Ľudský šváb, opustený
v mŕtvom priemysle.
Jeho vlastné ja,
chce ho odviesť
niekam ďaleko, do raja.
Ale on sa už druhý krát nenechá podviesť.
To druhé ja, to podlé
pomaly, ale isto hubí oboch.
Telo za sebou ťahá, mdlé.
A po ceste nahor ostáva krv na schodoch.
Zabíja samého seba.
Tak pomaly a rýchlo zároveň.
Bez kúska modrého neba,
dosiahol tú úroveň.
Úroveň, v ktorej už nevie kto je.
Tá, o ktorej vie svoje.
Už to dlho nepotrvá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár