nešlo mi vlastne o to, aby bola napísaná "dobre", alebo aby sa niekomu páčila.
V tom momente som len súrne potrebovala dostať svoje pocity na papier a tak si utriediť myšlienky...
no a tak vzniklo toto:
Smútok, sklamanie či hnev?
Slza padá na papier.
Prvá, posledná,
Práve tá jediná.
Donúti ma zamyslieť.
Oplatí sa?
Len spať, zavrieť oči a zabudnúť
Nechať len tak,Všetko odplávať.
A ráno?
Pokračovať?
Nie, koniec, nestojí to za to
Nemá to dôvod, riešenie, výsledok
Spať a nechať to plávať
Plakať!
Áno! poďme plakať!
A navždy nechať slzy kvapkať,
Dole po tvári,
Padať na papier.
Dokelu!
Nech je to jasné!
Jedno slovo, jedna veta
No, nechajme to tak.
Aj tak to nie je úprimné.
Priateľstvo? Nad lásku?
Ktorá ešte neprišla?
Stojí to vôbec za to?
Otázky bez odpovedí,
Alebo
Odpovede bez otázok?
Je to ono?
Verím, dúfam,
Možno ani nie,
dokelu
Mňa z toho roztrhne.
Prepáč, že ti neverím!
Nemôžem! Plačem!
Od dojatia...!
Dopísala, nevedela čo povedať,
Odložila pero a plakala
Bol to len pocit, a nie myšlienka!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
reserve
25. 2.febuára 2008 10:12
Ak toto bola prva basen..pokracuj, na svoj vek a n a zaciatok velmi pekne..
Napíš svoj komentár