na čom by sa smiali aj deti mylné.
Vždy mi záležalo na spravodlivosti a krásnej tvári,
vždy som sa snažila sledovať,ako sa ti darí.
Teraz už viem,čo máš tak rada,
vždy som ťa milovala,mama!
Pozeráš sa na mňa z hora,
možno s úsmevom na tvári,
možno na koži so zimomriavkami
a možno sa trápiš pre to,čo robím
a preto,kto pri mne stojí.
V každom prípade viem,že ma ľúbiš,
v každom prípade viem,že za mnou smútiš.
Viem,že to tak navždy bude
a že teraz neprídeš ku mne.
Ani sa tu nemôžeš objaviť len tak z neba
a povedať tie sladké slová:
,,Ľúbim ťa a nechcem opäť odísť preč,
verím ti,veď to je jasná vec."
Chýbaš mi,no nedá sa to zmeniť,
musíme len navždy ticho veriť,
že keď sa mi podarí raz zomrieť,
stretneme sa a už nepríde koniec.
Tak ja verím,že to tak bude
a my sa stretneme pri Božom súde
a podarí sa nám všetkým dostať hore,že nikomu sa neujde miesto dole,
že si všetci priznáme svoje chyby
a všetci spolu,poslušne ako ryby,
naklusáme hore schodmi do večna,
že to všetko bude pravda večná.
Teším sa na to a neviem sa dočkať,
aj keď budem musieť asi chvíľu ešte počkať.
Mami,ľúbim ťa...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Krásne,krásne ešte raz krásne!