Úplne všetkým.
A ak si dáte pozor,nemusí o tom nikto vedieť.
Dosť blbostí.
Odkedy som tu posledný krát písala,stalo sa veľa vecí.
Tak od začiatku.
Rozhodla som sa opäť vybrať na dorast,ako za starých čias.
Dorast-stretnutie mladých ľudí približne v mojom veku (okolo 16 rokov).
Netreba zabudnúť na to,že je to kresťanské stretnutie.
Približne prebieha takto:hra,téma,chvály,hra a niekedy aj občerstvenie.
Ale to nieje tak podstatné.
Zlákali ma tam moji starí priatelia,ktorých som tam niekedy priviedla vlastne ja.
V podstate som sa tam celkom tešila.
Ale to som ešte nevedela,že tam bude aj ON-Jakub.
Chlapec,ktorý ma urobil najšťastnejším človekom na svete,ale ma aj najviac zranil.
Áno,bol tam.
Aj keď sa to dalo čakať,bola som zaskočená.
A on nevyzeral o nič lepšie.
Prišiel sa mnou,pozdravil a objal ma a vtedy som si spomenula.
Uvedomila som si,že to ešte stále neprebolelo a ja som sa s tým ešte stále nezmierila.
,,Prepáč,ja nemôžem"-a so slzami v očiach som vybehla von.
Našťastie,nikto za mnou nešiel.
Hneď za budovou,kde bol dorast,sa nachádza ,,záhrada umenia" (ľudia to tak volajú) a presne tam som utekala.
Presne tam sme sa stretávali,keď sme ešte boli spolu.
Doteraz som nemala odvahu tam ísť.
Sadla som na jednu z polorozpadnutých lavičiek a plakala.
Neviem,ako dlho som tam bola.
Možno len 5 minút a možno aj 3 hodiny.
Každopádne ma vyrušili dva veľmi známe hlasy.
,,Roxy?Si to ty?Stalo sa niečo?"-boli to strarí kamaráti Rich a Jass.
,,Ou,ahojte!Vás som tu nečakala."-povedala som,utierajúc si slzy z očí.
Začali mi vysvetľovať,čo robili celý deň a čo robia tu,v snahe ma spoň trocha rozveseliť.
Vôbec ma to nezaujímalo,tak som len s úsmevom prikyvovala a sústredila sa na schody za nimi.
Hore nimi šla skupina chalanov,ktorí po ceste hore liali na schody nejaký sliz.
Vôbec mi neboli sympatickí.
Vyzerali ako ,,grázli" a aj boli.
Po chodníku smerom dole schodmi sa približoval nejaký chlapec,ktorý nevyzeral ani dobre a ani zle.
Niečo medzi.
Bol v čiernom,okrem riflí.
V rukách mal väčšiu krabicu,cez ktorú si nevidel pod nohy.
Vyzeral dosť komicky.
Mal vlasy ako Jakub.
Hneď som si na neho spomenula.
Skupinka ,,grázlov" stála hore na schodoch,kde si niečo šuškali a potom sa smiali.
Zaujatá vlastnými myšlienkami som si neskoro uvedomila,čo sa deje.
Chlapec sa blížil ku schodom,na ktorých bol mimochodom ten sliz.
Spadol,rozbil si peru (teda aspoň mu z nej tiekla krv) a obsah krabice sa rozsypal.
Pripomenul mi mňa samú.
Chalani sa na tom perfektne zabávali a Rich s Jassom si nič nevšimli,tak kecali ďalej.
Bolo mi ho ľúto.
,,Vydržte!"-povedala som chalanom a utekala pomôcť neznámemu.
,,Si v pohode?"-opýtala som sa ho a on len prikývol.
Bude asi hanblivý.
,,Dobre sa zabávate?Blbci!"-skričala som smerom ku ,,grázlom".
To už pribehli aj Rich a Jass.
Všimla som si obsah krabice,ktorý sa povaľoval na zemi.
Fotky,fotky,fotky a fotky.
Amatérske ale dobré.
Zdvihla som jednu z nich.
Perfektný záber dievčenskej tváre,ktorá vyzerala celkom šťastne.
,,To si fotil ty?"
,,Áno,ale ponáhľam sa."-vytrhol mi fotku z ruky a utekal smerom na námestie.
,,Nemáš za čo!"-skričala som za ním nahnevane,že mi ani nepoďakoval.
Ako odpoveď zdvihol ruku a utekal ďalej.
No pekne!
Ja sa ho zastanem pred blbcami a on mi ani nepoďakuje!
Nevadí.
Mám dosť iných problémov,tak prečo sa trápiť pre takú blbosť?
Ale viem,že toho chlapca odniekiaľ poznám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
diiny
6. 10.októbra 2010 22:00
kategoria zachod??? hehe
Napíš svoj komentár