Láska cez internet

Keby sa jej nejakú dobu späť ktokoľvek opýtal, čo čaká od budúcnosti, jej odpoveď by bola jasná- úspech hádam v každom možnom smere. Vždy nenávidela prítomnosť, jednoducho ju nevnímala, iba čakala a snívala o dni, kedy to konečne všetko nechá za sebou a začne naozaj žiť. Rovnako, ako nenávidela prítomnosť, nenávidela aj samu seba, to, akou bola aj na koho sa hrala, skutočnosť, že sa nevedela zaradiť medzi ostatných "normálnych" ľudí, to, že nevedela "žiť a prežívať každý deň, ako keby bol jej posledným". Kládla pred seba menej dôležité ciele, ktoré i tak nikdy nesplnila, ale v to, na čo čakala, tomu naozaj verila. Verila, že tam, niekde ďaleko od miesta, ktoré malo byť jej domovom, na ňu čaká lepší život. I keď skutočnosť bola taká, že ona čakala naň.

Keď prišiel on, všetko sa úplne zmenilo. Prirodzene. Nebola to žiadna obeta, ktorú musela preňho podstúpiť. Jednoducho už svoje predchádzajúce plány nechcela. Takú zmenu nečakala.
V čase, keď to bolo ešte čerstvé, to bol iba imaginárny vzťah. Nepoznala ho. Nemohla sa mu pozrieť do očí a vidieť v nich tú lásku, ktorú si sľubovali. Nemohla cítiť jeho pery, dotyk, teplo, vôňu... Nič.

Zaľúbila sa do chlapca, ktorého poznala iba pod určitým menom, postavou na fotografii, či na druhej strane webcamery. Spoznala ho na internete.
Keď nad ich zoznámením tak spätne premýšľala, dnes sa jej to už zdalo ako osud, ako niečo, čo sa musela stať. Po prvom písaní sa mu na pár dní vytratila, i keď mu sľúbila, že sa mu ozve e-mailom. Ale zabudla na to. A potom ju tam opäť našiel. Pod rovnakou prezývkou, rovnaké dievča a tak ju opäť pozdravil. Tentoraz už mal aj icq, vymenili si čísla a každý deň spolu strávili niekoľko hodín rozprávaním sa o hudbe, o škole. Bol jednoducho iný ako ostatní. Nepýtal sa jej oplzlé otázky, dával jej komplimenty, vždy tam pri nej stál, cítila sa pri ňom tak ozajstne. Mohla mu povedať čokoľvek.
Jedného dňa sa z nich prostou otázkou a odpoveďou stali "viac ako priatelia".

A potom asi po štyroch mesiacoch vyznávania lásky sa niekoľko krát za sebou pohádali. Skoro to celé skončilo.
Pre neho sa vykašľala na sny o Británii, na sny o úžasnej kariére, už chcela len jeho. Cítiť a žiť všetky tie momenty, ktoré si spolu nespočetne veľa krát predstavovali.
Počas tých hádok si navzájom iba ubližovali a tá bolesť sa v niektorých chvíľach vracala, i keď si navzájom odpustili. Ale keby ste sa jej opýtali, či by chcela vrátiť ich vzťah do doby pred hádkami, odpovedala by nie. Počas tej doby iba o láske medzi nimi písala, ale nebola si ňou istá. Teraz však vedela, že keby ho stratila a vrátila sa do jej zabehaného kolobehu života čakania, už by nebolo na čo čakať. Už by pre ňu neexistovala žiadna iná cesta. Iba budúcnosť taká, akú si ju spolu naplánovali. Milovala tie okamihy, kedy plánovali každý malý detail, keď spolu opisovali každý spoločne strávený okamih ich spoločného života. Nemohla sa bez neho vrátiť.

No napriek bolesti spolu ostali.
Obetovali každú voľnú chvíľu tomu druhému. Keď si spolu nepísali tak spolu volali alebo aspoň mysleli na toho druhého počas vykonávania tých každodenných činností ako chodenia do školy.
Pred tým sa škole nevenovali. Potom ako sa spoznali si sľubili, že pre dosiahnutie svojich spoločných cielov budú pracovať.
Bolo to až počas doby, keď jej končila škola a začínali sa prázdniny a jemu akurát začínal nový školský rok.
Nenávidela fakt, že kvôli škole a učeniu sa nemôže byť s ňou. Ale i preto ho milovala. Robil to predsa pre ňu. A preto ona bude študovať pre neho, i keď sú prázdniny. Bude sa aspoň sama učiť s učebníc pre budúci školský rok.

A čo na tom, čo ostatní hovoria o láske cez internet? Oni ho nepoznajú, nepoznajú vzťah medzi nimi dvoma. Predsa jej ho každá drobnosť niečím pripomínala.
Pre neho vydrží. Veď čo je to šesť rokov pracovania oproti večnosti strávenej s ním? Ona ho miluje navždy nech si kto chce myslí čo chce.
Stále jej to hovorí a určite neklame- spolu prekonajú všetky vzdialenosti a odlišnosti medzi krajinami, z ktorých pochádzajú, prejdú cez všetky predsudky a udupávanie jej istoty sprostými narážkami ľudí, ktorí o nich dvoch vedia.
A jedného dňa sa mu pozrie do očí, uvidí v nich tú lásku, pre ktorú sa obetovali, ucíti jeho bozky, dotyky, jeho teplo, vôňu... Všetko, čoho sa museli na šesť rokov vzdať.

A potom budú navždy spolu. Vie to...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu