"Nič na svete nie je ťažšie, než povedať prepáč a myslieť to vážne..."

Tiež máte ten pocit?? Že ľudia týmto slovom jednoducho plytvajú? Najprv som si myslela, že také slovo je:"Ľúbim Ťa." Naozaj, počujem ho na každom kroku a teraz, keď prišlo teplo a vonku sú hmatateľné náznaky leta sa s týmto slovom akoby pretrhlo vrece. Najsmiešnejšie na tom je to, že do jesene sa tieto javy rapídne preriedia, kedže je dokázané, že počas leta klesá počet pevných vzťahov a rastie počet rozchodov. "Kôli teplu", samozrejme...

Presne takýmto prípadom je podľa citátu aj slovo prepáč. Ale prečo?? Nie je to náhodou tak, že máme často problém povedať to inak jednoduché slovo?? Priznať si chybu chce viac, ako len guráž. Čo ešte by to chcelo...hm...aaaa...už viem, čo tak úprimnosť?? Či ani nie?? Radšej to rýchlo povieme, a dúfame, že je vec vybavená. Nechceme to rozpitvávať, aby sme nemali pocit viny. A viete, čo je na tom najväčšia sranda?? My ten pocit mať ani nebudeme, lebo sme si zvykli vravieť to slovo len tak, bez významu a pravdy.

Ak teda je pravdou, že tým slovom tak plytváme, a ak je fakt, že s tým nič nerobíme pravdivý, nemali by sme to zmeniť?? Alebo budeme len tak ďalej hrať mŕtveho chrobáka a tváriť sa, že je to tak dobré? A všetci dobre vieme, že to tak ostane. Úprimnosť je síce vlastnosť, ktorá sa cení, ale priznať si porážku by znamenalo neúspech. A my sme predsa úspešní a dokonalí. Vieme "ľúbiť" a žiadať o "odpustenie" na počkanie, bez najmenšej námahy a problémov.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár