Posledný úkryt a nový temný spojenec
Dradoswarder utekal čo mu sily stačili. Nebolo to však ľahké. V pätách mal Qinotarneusa a Zagronoka. Spoločnosť im robilo niekoľko pekelníkov. Dradoswarderovi však ostalo už len málo rytierov. Bolo ich už len sedem, vrátane toho, ktorý takmer skolaboval pred Qinotarneusom. Preto si už môžem dovoliť menovať ich.
Všetko to boli predošlí velitelia kráľovskej armády Mytorianu. Sadras Kast, Berolios Xinos, Zer Gemon, Qertast Far, Laspo fa´Tried, Asonal Barbas a Citalia Monas. Ako ste už stihli sami zistiť, posledná osoba bola žena. Každý z nich bol suroví a hladný po krvi, ale jej išlo o osobnú pomstu. Jej predkovia boli vydedenci rodu Zraner a ona využila príležitosť nastávajúcej vojny. Keď prišiel Dradoswarder, potajomky sa prikradla do vládcovskej siene a keď si zavolal veliteľov a premenil ich, zmenila sa aj ona. {dodatok autora – predstavte si Xenu.}
Vystúpila s tieňa a tak ohromila Dradoswardera, že ju ochotne prijal medzi nich. Vycítil totiž obrovskú nenávisť, ktorú prechovávala.
Citalia mala krv Zraneru už len v malom množstve. Bola už štvrtým pokolením, ktoré patrilo k vyhnancom. Bola však stále na blízku. Slúžila v paláci a neskôr na samom hrade. Pred desiatimi rokmi, sa zamilovala. Pred rodičmi tajila lásku, ale tá ju takmer okamžite opustila. Salmern totiž bez akéhokoľvek varovania opustil palác. Keď sa neskôr dozvedela, že je to Zranerčan, takmer ju zadusilo od zlosti. Pridala sa na stranu Xera Ganora. Ponúkala mu svoju pomoc, ale ten ju, obrazne povedané, kopol do zadku. Vraj nemá dôvod jej veriť. Potom sa dozvedela, že Salmern sa čoraz častejšie objavuje bok po boku so ženou menom Varmana Saman. Pochytila ju nová vlna pomsty. Teraz už nechcela Salmerna len zničiť. Rozhodla sa, že ho pošle na druhý svet.
Teraz utekala spolu so svojim pánom uprostred temnoty a neobzerala sa. Dradoswarder po dlhom behu dal povel ku zastaveniu.
„Čoskoro svitá. Budú sa musieť schovať a mi nesmieme opúšťať toto miesto, lebo inak nás jedného po druhom chytia.“
„Pane, nemyslíte, že sme tam už dávno mali byť?“
„Máš pravdu Citalia. Laspo, kedy tam konečne budeme?“
„Najneskôr pozajtra. Keďže cestujeme len v noci, trvá to dlhšie.“
„Dobre. Máme ešte nejaké zásoby?“
„Už sme takmer na dne. Ostáva nám tu tak na osem dní.“
„Dobre Asonal. Zer, skús niečo do rozvidnenia chytiť.“
„Rozkaz pane.“
Zer sa rozbehol do húšťavy a čoskoro sa vynoril aj so srnou a dvoma zajacmi.
„To bolo rýchle. Budeme musieť vyčarovať oheň, ak chceme jesť uvarené mäso.“
„Berolios, vyčaruj oheň. Musíme sa rýchlo najesť.“
Berolios sa dal do práce a keď skončil, pukotal tam čierny oheň. Po dobrých raňajkách si ľahli spať. Citalia si ľahla až nebezpečne blízko k Dradoswarderovi. Ten vedel, čo jej chodí po rozume. Otočil sa a zahľadel sa jej do očí.
„Citalia. Dobre vieš, že tento hriech sa mi protiví najmenej.“
„To samozrejme dobre viem. Inak by som to na vás neskúšala.“
Dradoswarder nahodil šibalský úsmev a obrátil sa. Citalia sa ku nemu priblížila ešte bližšie a zaspala. Dradoswarder ju pozoroval už dlho a vedel, že je do neho buchnutá.
- Tá ženská má výdrž. Ešte že je taká príťažlivá. -
Dradoswarder zaspal na pol oka a keď dobrú hodinu nič nerušilo ráno, zaspal aj on.
Qinotarneus stopoval však ďalej až do úsvitu. Prešiel okolo nich tak tesne, že mohol vidieť každého z nich. Nestalo sa. Mali šťastie. Keď sa objavilo slnko, musel sa schovať. Zagronok ho nasledoval a pekelníci tiež. Pán plameňov teraz dostal nové informácie a tie išiel okamžite ohlásiť na Dračom hrade.
Tam ho už očakávali. Salmern bol čoraz netrpezlivejší. Okrem toho sa Drakon čoraz častejšie potuloval po oblastiach, kde sa nachádzal Dradoswarder. Bolo jasné, že na neho čoskoro narazí. Teraz však mohli vytušiť presnú polohu.
„Vítame ťa, Pán plameňov.“
„Ďakujem vám. Salmern, Dradoswarder mieri do hôr. Je to čoraz jasnejšie, lebo sme ich túto noc naháňali.“
„Kde sú asi teraz?“
Pred Pána plameňov predložili mapu. Ten sa na ňu zahľadel a rozmýšľal. Čoskoro sa ozval.
„V tejto oblasti.“
Pán plameňov ukázal na horstvo Kradralan. Bolo to miesto častých zemetrasení a zosuvov pôdy. Nebezpečné a vynikajúce miesto na schovanie sa.
„Dobre. Budeme tam musieť presunúť zvyšné vojská. Nemáme inú možnosť.“
V tom vstúpila Varmana. Keď zbadala rozloženú mapu, skoro zamdlela.
„Už zas? Že vás to stále baví.“
Nahnevane pozrela hlavne na Salmerna. Pán plameňov sa radšej trochu vzdialil.
„Varmana. Viem že ti to robí teraz problémy, ale kým Dradoswardera nezlikvidujeme, bude sa po Mytoriane potulovať na veky.“
„Nerád to hovorím Varmana, ale Salmern má pravdu. Vždy si môže vybrať nové telo.“
„Ale nesmieme tam poslať vojakov. Ako náhle totiž zistí, že mu ideme po krku, tak odtiaľ zdupká.“
Varmana ukázala na mapu.
„Ako ho potom chceš dostať?“
„Ani sa nepýtaj.“
Salmern jej v očiach zbadal zvláštny lesk.
„Na čo si prišla?“
„Ukážte mapu Fardakronovi a ten vám povie.“
Salmern sa začudoval a vymenil si pohľad s Pánom plameňov. Dal si teda predvolať dračieho pána.
„Čo sa deje Salmern?“
„Varmana na niečo prišla a nechce to povedať. Ale dala nám indíciu. Tou si ty.“
Predložili pred neho mapu a spýtali sa ho, či na nej nie je niečo zaujímavé. Fardakron sa takmer okamžite rozosmial.
„Čo je také smiešne?“
„V tom horstve je môj starý dračí úkryt!“
Salmernovi zaplo.
„Veď tam by sa mohla schovať celá letka drakov.“
„A nielen drakov Salmern. Je tam totiž spiaca sopka. Už som tam dlho nebol, takže neviem v akom je stave.“
„Myslíš teraz tú sopku?“
„Samozrejme. Už dávno mohlo totiž chodby zavaliť a ja by som mal problémy s ich vyčistením. Okrem toho, na druhej strane sa nachádza tajný vchod, ktorý otvorím len ja, alebo draky.“
Salmern nevedel kam s konopy. Bolo to ohromne jednoduché. Aspoň sa tak zdalo.
„Dobre. Fardakron, musíš nás tam odviesť.“
„Kto všetko tam pôjde s nami?“
„Varmana, Xino, vlastne všetci velitelia. A samozrejme starešinovia.“
„V poriadku.“
Fardakron sa zvrtol na podpätku a zmizol za dverami. Pán plameňov sa tiež už pobral preč a nechal pár, nech sa porozprávajú. A Varmana naozaj nečakala.
„Salmern, kedy sa to konečne skončí?“
„Neviem. Ale zrejme čoskoro.“
Varmana sa ku nemu priblížila a objala. On jej to opätoval. Ticho narušil však poriadny hluk.
„Čo sa to tam stalo?“
Salmern a Varmana vybehli z hlavnej siene a zamierili na nádvorie. Tam sa klbčili dvaja draci. Vyzeralo to tak, že jedným z nich je Drak. Salmern však nevedel, kto je ten druhý.
„Rozdeľte ich! Okamžite!“
Na klbko sa hodila skupina šiestich drakov. Tí oboch súperov odtiahli od seba.
„Čo sa to tu dialo?! Máte aspoň trochu rozumu?!“
Drakovi z nozdry tiekla krv. Ten druhý bol tiež poriadne doráňaný a to hlavne na krku a bruchu.
„Dočkám sa?“
Salmern bol už skoro červený. Takmer vyzeral ako dračie šupiny. Čoskoro sa naozaj premenil na draka.
„Kým sa nedočkám vysvetlenia, obaja neopustíte hrad, do ktorého vás pridelím. Ak ho opustíte, a to mi verte, že sa to dozviem, tak vás neminie trest. Drak, o tebe som si myslel, že máš dosť rozumu. A ty, ani neviem ako sa voláš, ...
„Lasaka.“
„Bol by som rád Lasaka, keby si ma neprerušoval. Budem rád, ak sa podobné veci už nezopakujú. Teba nahlásim tvojmu starešinovi,“ ukázal pri tom na Lasaku, „a ani jeden z vás sa nezúčastní na poslednej bitke.“
Teraz sa však Drak prekvapene pozrel na Salmerna.
„To nemôžeš.“
„Môžem. Si drak a preto by si sa mal tak aj chovať. Varmana, zavolaj sem Drenaku a Hadranka a samozrejme Kernoxermona a Bowelina.“
Varmana nečakala a zmizla za rohom. Salmern tam majestátne stál a rozrezával oboch drakov pohľadom. Drak na neho postupne nemohol ani pozrieť. Zato Lasaka z neho nespúšťal oči. Arogantne a s absolútnou pasivitou pozeral na Salmerna. Varmana sa vrátila takmer hneď. Keď Drenaka zbadala ako držia jej draka, aby sa nevyšmykol, zbledla ešte viac ako obyčajne. Bowelin nahnevane pozeral na draka, čo patril do jeho radov. Kernoxermon, ktorý bol Drakovim otcom, vyzeral hrozne zúrivo. A to nehovorím o Hadrankovi.
„Títo draci nebudú mať možnosť bojovať v poslednej bitke a až do odvolania budú vo svojich hradoch a nebudú z nich vychádzať!“
„Máš pravdu Salmern. Lasaka, okamžite odídeš v spoločnosti ďalších ľadových drakov na ľadové pláne.“
Kývla na neho a on sa obrátil a zamieril ku štyrom drakom, ktorý tam len nedávno pristáli. Hnusne a znechutene na Lasaku pozreli a odviedli ho preč. Čo sa týkalo Draka, bolo to horšie.
„Hrozne si ma sklamal syn môj. Čakal som od teba viac.“
Kernoxermon na neho pozeral zdrveným pohľadom. Čoskoro sa však spamätal a vyzeral znovu zúrivo.
„Od tejto chvíle ti pozastavujem výcvik. S okamžitou platnosťou!“
„Ale otec...“
„Žiadne ale. Povedal som a stane sa!“
Teraz prišiel na rad Hadrank. Z jeho pohľadu však nebolo možné prísť na to, čo si myslí.
„Drak, od tejto chvíle máš zakázané vychádzky mimo hradu. Okrem toho si dokonalí drak a tvoje správanie by malo druhých inšpirovať a nie v nich tvoriť znechutenie.“
Drak previnilo zvesil hlavu. Zdalo sa že Hadrank skončil, a preto sa ujal slova Drak.
„Nemohol som to nechať tak. Zranil ma na tom najbolestivejšom mieste.“
Salmern na neho prekvapene pozrel. A nielen on, ale aj celé okolie.
„Čo tým chceš povedať?“
„Prebral mi priateľku a poštval ju proti mne!“
Varmana odtiahla Salmerna na bok. Ten netušil prečo.
„Mám taký pocit, že je v tom niečo viac. Drak hovorí pravdu, to je jasné, ale nepovedal ju celú.“
„Aký máš návrh?“
„Predvolajme Lasaka. Nesmie klamať na položené otázky.“
„Ale nemusí na ne odpovedať, alebo to zašifruje do hádanky.“
„Musíme to risknúť, ak chceme zistiť na koho strane je právo.“
Vrátili sa späť a Salmern spustil.
„Je na čase zistiť, kde je koreň tejto zvady. Obávam sa však, že to bude až príliš osobné a preto žiadam ostatných drakov, aby opustili priestranstvo a pripravili Jaskyňu porady na vyšetrovanie.“
Draky, prekvapené a zaskočené náhlim rozkazom, opustili priestranstvo a niektoré sa pustili smerom ku Jaskyni porady. Drenaka, ktorá sa v tom okamihu chcela obrátiť na podpätku sa zastavila v polovičke pohybu a prekvapene pozrela na Salmerna. Kernoxermon, Bowelin a Hadrank tiež začudovane na neho pozreli.
„Čo chceš vyšetrovať? Či sa bili podľa pravidiel?“
„Vôbec nie Drenaka. Chcem zistiť na koho strane je právo.“
Kernoxermon konečne pochopil Salmernov a Varmanin zámer. Pochvalne sa usmial, tak ako to len na draka šlo a pobral sa preč. Hadrank však nepohnute stál aj s Bowelinom a Drenakou.
„O čo teda ide? Ako chceš zistiť na koho strane je zákon?“
„Jednoducho. Predvoláme Lasaka pred tribunál. Draky predsa neklamú Drenaka.“
Bowelinovi a Hadrankovi tiež konečne svitlo a s úškrnom pozreli na Drenakin nechápavý výraz v tvári.
„Drenaka, uleteli ti včely?“
Vyzerala ako s kameňa. Nehýbala sa a zbledla ešte viac. Už vyzerala ako kus ľadu.
„Varmana, choď rýchlo zavolať Drakenu, lebo sa obávam, že nám uprostred nádvoria vznikne ľadová socha jej sestry.“
Varmana sa zachichotala a zamierila rýchlo na Wardoslak. Drenaka stále však nepohnuto stála a čoskoro to začalo byť nepríjemné. V tom sa objavila Varmana v podobe dračice a na jej chrbte bola Drakena. Salmern jej už nemusel nič vysvetľovať. Drakena sa dotkla mrazivého zámotku a ten sa po chvíľke roztopil.
„Sestra, prečo ty tak pomaly chápeš súvislosti.“
„Neviem, ale Lasaka to bude mať ťažké. To viem.“
Drakena sa usmiala a odviedla sestru do hradu. Salmern sa pobral do Jaskyne porady a Varmana s ním. Boli predsa vládcovský pár a museli pamätať na zákony.
V Jaskyni porady sa dovtedy všetko pripravilo. Vyzeralo to ako obdoba súdu. V prednej časti boli dve prázdne miesta a za nimi kopec lavíc. Bolo jasné, že oba draky sa budú obhajovať samé. Nebol daný presný čas a preto sa tam už vtedy začali objavovať muži a ženy, tak aj draky. Ako posledný, po asi dvoch hodinách, sa tam objavila Drenaka s Lasakom. Lasakov arogantný pohľad najprv blúdil po miestnosti a nakoniec sa zastavil na dračom páre. Salmern a Varmana sa totiž premenili na draky a ľahli si na samí koniec jaskyne. Pred nimi bola ohrada, za ktorú sa mal postaviť on sám a Drak. Nebolo mu však jasné prečo sa tu zhromaždilo toľko osadníkov a bojovníkov. Drenaka mu doteraz nič nepovedala. Po ňom vstúpil Drak. Vedľa neho išiel Hadrank. Ten bol doteraz nahnevaný na svojho prvého draka. Drak však neblúdil po jaskyni očami tak ako Lasaka. Len prišiel na svoje miesto a zničene si ľahol na zem. Lasaka však pevne stál a nič ho nebolo schopné prinútiť ľahnúť si. Drenaka a Hadrank sa nerušene rozprávali neďaleko svojich chránencov. Keď sa usadili aj posledný príchodzí, čoraz viac narastal ruch. Salmern čoskoro obrátil pohľad na vravu v jaskyni a zreval.
„TICHO!“
Drakom, ktorý dovtedy zaspal, len tak myklo. Lasaka však len zlostne pozrel na vládcu. Ticho nastalo takmer v okamihu.
„Sme tu kvôli dnešnej bitke. Rozhodol som sa zistiť si podrobnosti. Drak totiž povedal, že mu Lasaka prebral priateľku.“
„A ja som mala dojem, že nepovedal všetko.“
Jaskyňou prebehol ruch ako vlna. Drenaka zas zbledla. Mala dojem, že vie o čo ide.
„Keďže má Drak pred niečím strach. Rozhodol som sa predvolať ako prvého Lasaka.“
Lasaka nahodil chladný pohľad a zamieril ku vyhradenému miestu. Celý čas pozeral na Salmerna. Salmern tiež nespúšťal oči z jeho tváre. Snažil sa prečítať ho. Lasaka si však za dlhé roky vybudoval naozaj silnú obranu.
„Lasaka. Vieš čo sa stane, keď budeš klamať?“
„Viem.“
„Tak potom mi pravdivo odpovedz, či je pravda, čo povedal Drak.“
„Je.“
„Je pravda aj to,“ Salmern to pred nikým nepovedal, „že si ju poštval proti nemu?“
Jaskyňou prebehla zúrivá vrava. Salmern zdvihol prednú nohu a vrava utíchla.
„Odpovedz!“
Lasaka však ďalej mlčal. Znenazdajky však pristúpila dračica. Drak zosmutnel ešte viac než bol. Bolo jasné, že to bola tá, o ktorej sa jednalo.
Bola to mladá dračica, krížená s červeným, modrým a čiernym drakom. Bolo jasné, že je pohoršená pojednávaním. Bolo však otázkou, koho podporí. Pozrela na Lasaka a rýchlo odvrátila oči. Potom sa zahľadela na Draka. Dívala sa na neho dobrú minútu. Bolo jasné, že Lasaka prehral.
„Ako sa voláš?“
„Salaria.“
„Prečo sa to všetko stalo?“
Salmern bol ticho. Strážil Lasaka, keby ho náhodou zúrivosť nevytrhla s pokojných vôd. Rozprávala sa s ňou Varmana.
„Neviem ako to mám vysvetliť. Som zmetená so správania ich oboch, ale jedného som si vedomá. Milujem Draka, nech sa deje čo sa deje.“
Salmern Lasaka neustriehol. Ten sa vyrútil na Salariu a zrazil ju na zem. Bola však stále pri vedomí. Varmana okamžite zasiahla. Odhodila votrelca na koniec jaskyne, kde predtým ležala. Lasaka sa postavil a zaútočil znova. Tento krát proti Varmane. Teraz sa však medzi neho a ju postavil Salmern. Zúrivosť sa premietla do jeho chvatov. Lasaka sa zmietal pod silnými ranami, ktoré mu uštedroval. V tom zasiahla Drakena a Drenaka. Lasaka vyzeral hrozne. Opuchliny mal po celom tele.
„Odveďte ho na ľadové polia. Nikdy sa už nesmie ukázať na Dračom hrade. Toto bude tvoj trest za to, že si chcel napadnúť vládkyňu.“
Lasaka sa pomaly pozviechal na nohy a v tom ho chytili tri mocné páry dračích láb. Sám Bowelin sa ujal svojho nespratníka a odniesol ho preč. Varmana, prestrašená útokom, klesla na zem. Salmern sa k nej priklonil. Drak urobil podobne pri Salarii. Obe sa pomaly postavili na vlastné.
„Nemusel si ho tak doriadiť.“
„Neviem čo by som mu urobil, keby sa ti niečo stalo.“
Obaja sa premenili na osoby a objali sa. Potom pristúpili ku Drakovi a Salarii.
„Ak sa nemýlim Salaria, tak čakáš drakovo mláďa.“
Salaria sa zapýrila a obrátila sa k Drakovi. Ten nevedel, čo má robiť.
„Nechajme tých dvoch, nech sa porozprávajú.“
„Dobrý nápad. ROZPÚŠŤAM ZASADNUTIE!“
Všetci sa začali rozchádzať. Prekvapiví sled udalostí bol hlavnou témou dňa.
Drakon cestoval po celej krajine a hľadal Dradoswadera. Bolo to pre neho ťažká práca. Takmer každý ho poznal, čo mu bralo moment prekvapenia. Zrejme aj pre to sa mu nedarilo naraziť na jeho stopu. Po dlhom čase dorazil ku horstvu Kadralan. Nevediac, že nechtiac objavil Dradoswarderovu novú skrýšu, vstúpil do zlomov. Vznikli len nedávno a preto tam nemohli byť stopy po Mytoriančanoch. A predsa tam objavil zvyšky tábora.
„Popol je ešte teplý. Niekde tu niekto je.“
Nevediac, že ho sledujú hladné oči šelmy, pokračoval ďalej. Pomaly sa zvečerievalo a na obzore zbadal plamene. Bolo mu jasné, že takú vatru nemohol založiť nikto iný, ako Qinotarneus. Zmenil sa na draka a zamieril tam. Po piatich minútach letu ho k zemi zrazila päsť. Drakon padol na zem, ale rýchlo sa prebral. Qinotarneus kľačal pred ním.
„Prepáč. Neuvedomil som si, že si to ty.“
„Nič sa nestalo. Au, moja hlava. Rozdávaš ty teda údery. Už sa nečudujem, prečo ťa každý démon obehne v piatich kilometroch.“
„Dúfam, že si v poriadku, lebo moja ruka tiež dostala od tvojho panciera.“
„Ja som. Vôbec, prečo ste tu?“
„Tu niekde sa potuluje Dradoswarder. Podľa všetkého, sa tvoj otec rozhodol ho zlikvidovať, lebo sem zajtra posiela dvadsať drakov, vrátane dračích mágov a starešinou. Príde samozrejme aj on.“
„Dradoswarder sa s tejto kaše už nedostane.“
„Aj ja si myslím. No poď, pomôžeš nám.“
Drakon sa zmenil na draka a zamieril hore. Z výšky pozeral na povrch a sledoval, či niekde nenájde plameň. Čoskoro ich zbadal. Zamieril dole. Mal zároveň aj šťastie. Lebo bola tmavá noc a svetlá troch mesiacov nebolo vidno.
„Máme ich. Sú asi desať kilometrov v horách. Zrejme práve večerajú.“
„Pohyb!“
Drakon vzlietol a zbadal, ako sa rozvíril prach. Pekelníci sa pustili do šialeného behu. Qinotarneus znovu vzlietol a letel spolu s Drakonom. Čoskoro objavili malý oheň.
„Nesmieme o sebe dať vedieť, lebo inak ich pekelníci nedobehnú. Jedného som poslal po Pána plameňov.“
„Dobrý nápad. Teraz budeme plachtiť smerom dolu. Nesmieme trepať krídlami, lebo nás začujú.“
„Tie tvoje určite, ale tie moje možno nie.“
„Radšej nimi netrep. Nechceme predsa, aby ušli.“
Obaja sa pustili plachtením k zemi. Čoskoro sa ozval dupot. To boli pekelníci.
„Teraz, alebo nikdy.“
Drakon sa vrhol strmhlav k zemi a pristál uprostred čierneho ohňa. Dradoswardera odhodila tlaková vlna a ostatný popadali na chrbát.
„To je Drakon. Utečte!“
„Nielen ja.“
Qinotarneus sa totiž objavil v tej chvíli. Dradoswarder znova zmrzol. V tom sa ozval silný dupot.
„Zmiznite! Rýchlo! To sú pekelníci!“
„A čoskoro sa objaví aj iná osoba.“
Nemuseli počuť, čo povedal, lebo v tej chvíli sa vyvalil ohnivý stĺp. Pán plameňov sa objavil na druhej strane tábora.
„Dradoswarder. Tvoje dni sú na konci.“
Ten sa konečne prebral.
„Teraz ešte nie. Temný rytieri, ku mne!“
Tých sedem, čo mu ostalo, sa v tom objavilo pri ňom. Zas praktizoval temnú mágiu. Načerpal dosť sily a rozhodol sa ju použiť.
„Máš šťastie Drakon. A vy dvaja démoni tiež.“
Zdvihol sa prudký vietor. Ten sa oprel do všetkých, ktorý tam stály. Drakon sa bál, že mu to poláme krídla a preto sa zmenil na osobu. Qinotarneus sa schoval za skalu, ale Pán plameňov tam ostal stáť. Plamene jeho brnenia sa čoskoro začali točiť dokola a čoraz viac sa približovali ku stredu.
„Pane, musíme preč.“
„Chápem. V poriadku.“
V tej chvíli sa prúd vzduchu stratil. Keď prach sadol, nikde nebolo Dradoswardera a ani jeho posluhovačov.
„Stratili sa. Utiekli.“
„Dúfajme, že tam, kam predpokladá môj otec, že prídu.“
„Išli sme dva týždne. Nemajú inú možnosť.“
Drakon sa utáboril, ale ostatný išli ďalej. Rozložil veľký oheň a zaspal. Nič ho nebudilo. Stále ho však sledovali zelené oči s úzkymi štrbinami. Išlo to po ňom už dlho. Bol to tvor, ktorý sa objavoval iba raz za dlhý čas v týchto končinách a keď si vyhliadol korisť, len tak sa jej prenasledovaný nezbavil.
Dradoswarder sa preniesol bližšie ku miestu kam smerovali. Citalia si sadla, lebo mala popálenú nohu. Ostatný boli tiež dosť opálený, ale Dradoswarder vyšiel bez ujmi na zdravý. Sadol si a premýšľal. Premýšľal dlho a úmorne. Po dlhšom čase ku nemu pristúpil Laspo.
„Pane, je čas ísť. Inak nám nevystačia potraviny.“
„Dobre. Dávajte však väčší pozor. Hlavne na oblohu.“
Laspo odstúpil a zamieril smerom ku veľkému vrchu. Dardoswarderovi sa zdal podozrivý a preto svojho spoločníka zastavil.
„Počkaj. Niečo sa mi nezdá.“
„Čo také pane?“
„Ten vrch. Kde je to tvoje miesto?“
„Je tam väčšia chata. Na vrchu, čo je za ním. Je perfektne chránená. Nemáme sa čoho báť.“
„Dobre. Zavolaj ostatných. Musíme sa držať po kope. Zer, skús niečo uloviť.“
„Áno pane.“
„Citalia, drž sa vzadu. Asonal, budeš v strede spolu so Zerom, Beroliosom a Qertastom. Laspovi bude robiť spoločnosť Sadras. A teraz rýchlo. Nesmieme zaostať. Určite sú nám za pätami.“
„Pán môj, nebojíte sa, že nás budú sledovať?“
„Nebojím. Stratíme sa im z očí.“
Dradoswarder sa s úškľabkom pozrel na Citaliu a spolu s ňou sa postavili do zadnej časti sprievodu.
Teraz, keď im takpovediac horelo za pätami sa ponáhľali ešte rýchlejšie ako pred tým. Cez noc prekonali cestu dvakrát dlhšiu ako predtým. Laspo sa ponáhľal ako to len šlo. Bola pre nich smola, že nemali kone, ale tie by teraz tak či tak robili len oštaru. Hustý les a strmé skaly by to znemožnili. Dradoswarder sa zakaždým obzeral za chrbát. Drakonov náhli príchod ho poriadne vyľakal. A najväčší problém bol pre neho ten, že informácie sa posúvali naozaj veľmi rýchlo. Citalia však stále myslela na myšlienku zničeného sveta, ktorá sa jej páčila rovnako ako Dradoswarder. K jej šťastiu však už chýbala len jedna vec, Salmernova smrť. Ona ho však po bitke na Dračom velikáne považovala za mŕtveho a preto si myslela, že po nej ide Varmana a jej syn, Drakon. Ostatný mysleli len na to, kedy to prenasledovateľov prestane baviť. To však nebolo pravdepodobné. Dradoswarder však pociťoval aj zlosť. Jeho brat zahynul a ani sa s ním nemohol rozlúčiť. Bol totiž na hrade Ganorman, keď ho napadli. Nepochyboval o smrti telesnej schránky, ktorú obýval. Keďže však bol tieň, mohol sa nasťahovať do ďalšieho. To jediné mu dávalo nádej, že svojho brata niekedy ešte uvidí. Tak isto sa chcel pomstiť za hrad Ganorman, s ktorého ostali len trosky zničené požiarmi.
Aj ich sledovali zelené oči, lenže ich považoval tvor za sebe podobných. Preto vyšiel s tieňa. Sadras a Laspo sa preľakli, lebo to čo videli, im vyrazilo dych. Keď tam dorazil Dradoswarder, nezmohol sa na slovo.
Zver vyzeral ako vlk, no bol trikrát väčší. A za ním sa potulovala celá svorka týchto beštii. Bol to netvor starých časov. Jediná rasa, ktorá prežila pád mocnej ríše zla, Vrastrakatinu.
„Želám príjemnú polnoc, démon.“
Dradoswarder nevedel čo robiť. Nemal však dojem, že by ho chcel zver napadnúť.
„Kto si?“
„Som Kartag. Vodca svorky. Nemaj boja démon, som na tvojej strane.“
„Ako to mám vedieť?“
„Bol by som ťa už dávno zniesol zo sveta.“
S tieňov vystúpili ďalšie vlky. Boli doslova všade.
„Dobre. O čo ide?“
„Zatiaľ o nič. Ak sa smiem spýtať, tvoje meno?“
„Dradoswarder.“
„Áaa, takže to teba naháňajú po našom lese. Dobre. Nemáme radi drakov, už len pre to, že tu neďaleko mali sídlo.“
„Ktorý druh?“
„To neviem, ale ich mäso chutilo výborne.“
Vlkom, čo to počuli, sa ihneď začalo sliniť.
„Ste schopný zabiť draka?“
„A nie jedného. Teraz je nás 2 000. Kedysi nás však bolo podstatne viac. Slúžili sme Temným rytierom až do vtedy, kým ich Pán plameňov neposlal na večnosť.“
„Potom mám pre vás dobrú správu. Temný rytieri, ku mne!“
Okolo Dradoswardera sa objavilo sedem postáv. Kartag radostne zavil.
„Tak toto mení situáciu. Temný rytieri, sme k vašim službám.“
Kartag zohol hlavu ku kolenám predných láb a potom sa znovu narovnal. Citalia pristúpila bližšie a pozrela vlkovi do očí. Ten prekvapene pozrel na ňu.
„Žena? Ako to? Temný rytieri boli vždy muži.“
„Teraz sa však zmenilo veľa vecí, kým sme sem prišli.“
„Ako sa voláš?“
„Citalia Monas.“
„Vyhnankyňa rodu Zraner!“
Keď to Dradoswarder počul, otočil sa na podpätku a chytil Citaliu pod krk.
„Ako dlho si mi to chcela tajiť? Odpovedz!“
„Nemám s nimi už nič spoločné. Počul si, naša rodina bola vydedená s pokrvnej línie. Som štvrtá, ktorá sem patrí.“
„Chcela si ma zabiť?“
„Nie.“
„Neverím ti.“
„Som tvojim najvernejším služobníkom. Nemáš dôvod mi neveriť. Chcela som zniesť Salmerna Zranera zo sveta. Jeho krv však stále koluje v tom chlapčisku. Nenávidím ich!“
„Prepáčte, že vyrušujem túto hádku, ale Salmern Zraner žije.“
Dradoswarder pustil chrčiacu Citaliu na zem. Prekvapene pozrel na Kartaga.
„Čo si to povedal?“
„Salmern Zraner žije.“
„To nie je možné.“
„Podľa toho, čo som počul od svojich zvedov, mu život zachránil samotný Pán plameňov.“
Dradoswarder pozrel na Citaliu. Ostatný Temný rytieri ju chytili za ruky a čakali na rozkaz svojho veliteľa.
„Pustite ju. Zabi Salmerna Zranera a jeho syna a potom ťa budem považovať za hodnú toho, aby si bola nositeľkou daru, ktorý som ti dal na začiatku svojho panovania.“
Citalia si kľakla a pozrela Dradoswarderovi do očí.
„Zabijem ho a jeho syna nebudú môcť ani len pochovať.“
Kartag sa pozrel na prísahu a zlostne pozeral na potomka Zraneru. Tlmene vrčal, ale potom prestal. Z diaľky začul tlmený brechot pretínaný bolestným vitím.
„Môj druh je v nebezpečenstve a je ranený. Musím mu ísť na pomoc.“
„Dobre. Počkáme tu na vás.“
„Nie pokračujte ďalej. My vás dobehneme.“
„V poriadku.“
Dradoswarder sa pustil do vnútra lesa. Pred sebou videl tmavé obrysy hory. Za sebou počul tlmené vrčanie a štekot. V tom na nebi zahorel červený plameň. Dradoswarder sa otočil a zbadal červený bod v diaľke a silný rev v ovzduší. Drakon bol v nebezpečenstve a Drakena mu posielala posily.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár