11. kapitola
Náhoda, či osud?
Kapitola, v ktorej začne apokalyptický boj

Kernoxermon hrozným spôsobom vrátil Salmerna na pôdu reality. Strhol mu povestné ružové okuliare a on uvidel niečo, čoho sa zľakol. Salmern mal víziu konca sveta. Jeho syn mal pretvoriť všetko na zničený svet a priviesť peklo na povrch. Nedokázal sa už sústrediť na nič, len na tento prorocký sen. Bolo pre neho neuveriteľné, že niekto dokáže niečo také. Tým že Salmern prijal dračie schopnosti, sa nič nestalo. To, že ich prijala Varmana bola chyba. Veľká chyba, ktorú zrejme všetci zaplatia krutou daňou. Tá však nič zatiaľ netušila. Bola rada, že je Salmern s ňou, ale začalo jej byť čudné, že začína byť tichý. Salmern sa začal zdržiavať mimo Dračieho hradu a postupne sa odpútaval od života, v ktorom predtým žil.
Jedného dňa, keď bolo jasné, že sa všetkým vyhýba, ho navštívila Drakena.
„Čo sa deje Salmern?“
„Dostal som strach.“
„Súvisí nejako s Varmanou?“
„Aj.“
„Nemusíš sa predo mnou hrať. Kernoxermon mi všetko povedal.“
„Ak je to tak, tak prečo sa pýtaš, či ma niečo trápi?“
„Lebo viem, že v sebe nosíš nejaké tajomstvo.“
„Mám strach o všetkých.“
„Aj o Xera?“
„Aj. Je to predsa len živý tvor.“
„To je správne uvažovanie. Nesmieš sa však skrývať. O tvojej vízii už viem.“
„Ako to?“
„Sedronkan má tiež schopnosti vidieť veci, ktoré sa len stanú. Nezabúdaj, že budúcnosť je neistá vec. Vždy sa môže nečakane zmeniť. Stačí, že teraz zlomíš steblo trávy a ten kvet, čo si videl vo vízii tam už nebude. Tak isto to môže byť aj s tvojim synom. Len málo stačí, aby bol dobrý.“
„Lenže rovnaké množstvo snahy stačí, aby sa zmenil na zlého.“
„To je pravda. Nechcem ti však brať ilúzie. Už som požiadala Pána plameňov, aby ho odviedol preč, keby začal páchať zlo. Qinotarneus sa postará o toho divocha.“
„A čo ak to sa to nepodarí? Čo ak ujde a začne páchať zlo?“
„V tom prípade si po neho príde sám Pán plameňov.“
Salmern sedel na pohovke a kamenným pohľadom pozeral do stropu. Bolo záhadou, čo sa stane po narodení jeho syna.

Xer mal však iné problémy. Tieň sa vrátil do jeho hradu a dúfal, že nájde niekoho iného, ako jeho. Prišlo však k niečomu, čo zásadne zmenilo jeho postoj. Xer sa totiž, medzitým ako Tieň odišiel a prišiel, vybral sám na Dračí velikán a objavil nový Dračí hrad. Potom postupne objavil aj ostatné. Keď sa vrátil, zúril. Salmern mu vravel pravdu a on mu nechcel uveriť ani nos medzi očami. Najťažšie bolo pre neho priznať porážku. Osem hradov, s toho jeden dvakrát taký veľký ako Ganorman, nemohol poraziť. Xerova nálada klesala zo dňa na deň na pod mrazu. Tieň to náležite využila začal ničiť posledné opevnenia jeho duše. Pre Xera nastala posledná možnosť obrany.
Na to aby zabránil Tieňu ovládnuť ho, musel byť často vonku. To však nerobil a Tieň postupne ničil jeho duševnú obranu. Za dva dni sa Tieň dostal do poslednej fázy obrany. Tá však mala ešte prežiť dlhší čas.
Xera totiž navštívil znovu Salmern. Zas ako drak.
„Xer, mám na teba prosbu.“
„Ty a na mňa prosbu? Hádam sa mi sníva.“
„Nesníva sa ti. Teraz je dôležité, aby sme uzavreli mier. Ak nie úplný, tak aspoň dočasný.“
„Dočasný mier? A prečo?“
„Lebo inak riskujeme priveľa.“
„Čo tým myslíš?“
„Má sa mi narodiť syn.“
„To je dôvod?“
„Presne tak. Lebo nielen ja som dostal tento dar, ale aj Varmana.“
„Ako?“
„Náš syn nebude taký ako ty či niekto iný. Bude polovicou drak a polovicou muž.“
„Počkať. Chceš mi povedať, že tvoj syn bude nebezpečný rovnako pre mňa aj pre teba?“
„Áno. Nerád to hovorím, ale áno. Ak sa mu nedostane dobrej výchovy, tak to bude najhrôzostrašnejší tvor pod slnkom.“
„Ak je tak, tak súhlasím s čiastočne trvalým mierom. To čo mi vravíš je však dosť nepravdepodobné.“
„A to už prečo?“
„Lebo si až príliš dobrý na to, aby sa to dieťa naučilo robiť zle.“
V tom sa objavil malý obláčik dymu. Ten sa zmenil na kloktajúce bahno. Znenazdajky vyšľahol k oblohe plameň a objavila sa Drakena, Sedronkan a Fordakron.
„Drakena? Čo tu robíš?“
„Salmern, viem o tvojom zámere a pokladám ho za správny. Ale, isté výhrady mali ostatný Dračí páni.“
„Vysvetlíte mi, čo sa to tu deje?“
„Xer Ganor, nevyzvali sme ťa k slovu. Mlč!“
Xer, ktorý si pomaly začal zvykať, že ho neberú ako najvyššiu osobu na planéte. Preto stíchol.
„Čoskoro tu budú aj ostatní členovia. Xer Ganor, už si prisľúbil mier. Skús ho dodržať.“
„V poriadku. Sľubujem, že nevystrelí ani jedna veža.“
Čoskoro sa objavilo niekoľko drakov. Xer svoj sľub dodržal a ani jedna veža nevystrelila. Čoskoro sa objavilo s takmer každej rasy jeden drak. Chýbal tam však drak lávový. Namiesto Varmany letel iný drak. Ostatný však tvorili Xino a jeho družina. Na dvoch z nich nikto nebol. Na ostatných bol Dekoradon, Drenaka, Wankarda, Ronkadra a Hadrank.
„Tak toto je tá skupina Dračích pánov!“
„Xer, teraz je dôležité niečo iné.“
„Počkať, nemá vás byť sedem?“
„Hadrank sa k nám pripojil len nedávno.“
„Hadrank? Počkať, to ty si zmizol!“
„Teraz sem nepleť minulosť. Je dôležitá budúcnosť!“
„Dobre, tak potom, poďte dnu.“
Spustila sa hradná brána a zdvihla železná mreža. Fordakron si skrátil cestu a prešiel stenou. Ostatný prešli normálne bránou. Stráž ich zaviedla do uvítacej sály a tam si posadali. Drak a Tarnedrap ostali vonku.
„Takže, je mi cťou.“
Xer sa poklonil a sadol si na svoj trón. Ostatní si posadali podľa toho ako sa im žiadalo. Drakena prehovorila prvá.
„Xer, dúfam, že na teraz odložíš útočné aktivity bokom.“
„Samozrejme. Máš moje slovo.“
„V tom prípade bude najlepšie, ak sa na Brentonskej plošine už neukážu tvoji vojaci.“
„To je jasné. Smiem vedieť vaše ctené meno pane?“
„Dekoradon.“
„Pán Dekoradon, ak aj sa na vašej plošine ukáže nejaký vojak, tak vám zaručujem, že to bude len posol.“
„Dúfam Xer, že sa v tebe nesklameme.“
V tej chvíli si Dekoradon prestal všímať schôdzu. Zaujalo ho niečo iné. Vedľa Xera sa mihotal tieň. Niekde už videl niečo podobné. Vtedy si spomenul na príhodu na Posmrtnom ostrove.
„Pozor, je tu Tieň!“
To z neho len tak vyletelo. Salmern sa pozrel smerom na Xera a zbadal ho tiež.
„Xer, uteč. Ide po tebe!“
Vystrašený Xer zobral nohy na plecia a zamieril k nim. Dekoradon už zamieril k mrviacemu sa Tieňu. Ten už stihol s Xera vysať nejakú tu energiu a prehovoril temným hlasom.
„Teraz som už príliš mocný na to, aby si ma mohol zničiť tak, ako môjho brata!“
„Lenže nevidí ťa len on Tieň!“
V tej chvíli sa Tieň otočil na Salmerna.
„Ako je možné, že ma vidí smrteľník?!“
„Dostal dar.“
„Dekoradon, na neho!“
Zrazu sa objavili plamene. Xer ešte viac zbledol. Vystúpil z nich Qinotarneus.
„Kde je?“
„Tam.“
„Poď sem Tieň!“
Ten sa však ani nehol.
„Už na do mnou nemáš moc, Qinotarneus!“
S plameňov teraz pre zmenu vystúpil zástup pekelníkov a za nimi obrovský tvor, ktorý vyzeral ako jeden obrovský plameň a aj tak mal nejasné kontúry muža v ťažkom brnení.
„Ja však mám ešte nad tebou moci dosť!“
„Pán plameňov!“
„Ja som. Poď ku mne Tieň!“
Tieň nečakal kým začne sila privolávajúceho rozkazu pôsobiť. Rozbehol sa ku Xerovi a skočil do neho.
Nastala hrôzostrašná chvíľa. Miestnosť stmavla. Nebolo vidieť z jedného konca na druhý. Pán plameňov syčal a Qinotarneus len sklonil hlavu.
Keď Tieň vnikol do xerovho tela, musel vyhnať jeho dušu, alebo ju zabiť. Vyháňanie duše by trvalo dlhý čas a ten Tieň nemal. Preto ju zabil a nasťahoval sa do prázdneho príbytku. Xer zomrel, ale jeho telo stále žilo vďaka Tieňu.
„Teraz už nemáš nad mnou moc. Ja však mám moc, zničiť svet. Mám otázku, ako mi v tom zabrániš?“
„Prozreteľnosť už zariadila tvoj pád.“
Tieň sa zarehotal.
„A to už ako?“
„Zabije ťa môj syn.“
„Syn smrteľníka ma má zabiť?“
„Lenže to nebude hocikto, ale polovičný drak!“
„Drak? S tým si poradím.“
Tieň v tom momente zmizol a nechal ich tam.
„Pán môj, je čas im vysvetliť, kto to je.“
„Máš pravdu.“
„Čo to vravíte?“
Salmern sa pozrel na nich dvoch.
„Ten, koho voláte Tieň, sa v skutočnosti volá Dradoswarder. Tieňom sa stal až po jeho zajatí temnými silami. Jeho pozemská schránka nevydržala mučenie a zomrela. On však ostal nažive. Jeho duša hľadala nový príbytok ako duch. Vtedy ho vystopoval Qinotarneus. Dradoswarder sa pokúsil mu ujsť a preto na neho použil privolávací rozkaz. Dradoswarder skončil u nás. V podsvetí sa stretol s podobným tieňom a stali sa bratmi. Využili Qinotarneusovu neprítomnosť pri istej úlohe pred piatimi rokmi a utiekli. Jedného sme objavili pri vašom obrade. Dradoswarder však utiekol našej pozornosti a zmizol v lesoch neďaleko Ganormanu. Neboli sme si istý, či tu je a preto sme čakali. Keď Dekoradon vykríkol, boli sme si 100 % istý. Poslal som Qinotarneusa, nech ho privedie späť, ale Dradoswarder už získal silu a nemal nad ním moc. Preto som prišiel ja. Avšak získal jej priveľa a preto dokázal vzdorovať rozkazu.“
„A teraz máme čo robiť?“
„Pripraviť sa na odrazenie útokov. Teraz, keď má xerovo telo, môže využívať jeho armádu.“
„Rýchlo preč!“
Pán plameňov s Qinotarneusom a pekelníkmi zmizli v plameňoch a oni sa vyrútili na chodbu. Dradoswarder zatiaľ nezvolal stráže. Bolo jasné, že musia uniknúť rýchlo.
„Rýchlo, za mnou.“
„Si si istý, že ideme správne?“
„Určite. Kedysi som sa tu hrával.“
Salmern ich viedol správne. Čoskoro dorazili na voľné priestranstvo v hrade.
„Premeňte sa. Musíme ich odniesť.“
Xino nečakal a zmenil sa na draka. Salmern tiež nečakal a zmenil sa. Drakena si vysadla na neho a už leteli v pred. Dradoswarder zrejme už zistil, že ušli a rozkázal páliť. Bradral nečakal a zničil kamením niektoré veže. Ostatní zmrazovali, poškodzovali, spaľovali. Odohrala sa prvá bitka o vládu nad svetom po období dlhého mieru.
Dradoswarder nečakal a začal zvolávať všetkých veliteľov.
„Páni, je čas, aby ste dostali moc. Poďte bližšie!“
Velitelia, dosť zaskočený výrazom svojho vládcu, prišli bližšie k nemu.
„Teraz vám dám niečo, čo vás posilní a zároveň sa stanete démonmi.“
Velitelia dobre vedeli, čo slovo démon znamená a začali ustupovať. Jeden sa dokonca rozhodol utekať, ale Dradoswarder mal priveľkú moc.
„Prikazujem vám, vráťte sa!“
Ako keby švihol zázračným prútikom.
„Nebojte sa. Moc vám bude chutiť.“
Začal odriekať temné kúzlo a velitelia sa postupne menili na démonické stvorenia. Keď skončil, pozrel na nich a bol spokojný. Pred sebou mal pánov, ktorí boli stáročia stratení.
„Teraz máte možnosť disponovať kúzlami a meniť svojich pomocníkov na stvorenia vám podobné. Užívajte si postavenia, ktoré som vám udelil. Nie som totiž Xer Ganor, ale Dradoswarder. Xer Ganor je po smrti.“
„Pán môj, ak je pravda čo vravíte, tak som celkom rád, že ste tu.“
„Naozaj? S počiatku som mal dojem, že utekáte.“
„To sa bránila naša ľudská zložka.“
„Teraz sa stávate Temnými rytiermi. Vybudujeme ríšu tieňov a tmy. Svetlo sveta zmizne a nahradí ho večná temnota. My sa staneme pánmi tohto sveta!“
„HURÁ!!!!“
„Hurá nášmu novému vládcovi!“
Dradoswarder nemohol byť spokojnejší. Za jediný deň sa zbavil okou, obsadil hrad a získal armádu démonov. Aby však bolo jeho šťastie dokonalé, musel získať svojho brata. Sľúbil mu, že keby ho zajali, tak ho oslobodí.
Na obzore sa mu však črtal problém, ktorý zatiaľ nevidel. Varmana začala byť čoraz nepokojnejšia. Dieťa rástlo ohromne rýchlo a vyzeralo to tak, že čoskoro príde na svet. Bolo to o štyri mesiace skôr, ale pri takomto dieťati to bolo skôr správny čas. Drakena všetko s napätím očakávala.
Salmern vyzeral, že čoskoro skolabuje. Xino bol tiež čoraz nervóznejší. Wankarda tiež nevyzerala práve najlepšie. Varmana zatiaľ bola v poriadku, ale všetko nasvedčovalo, že to bude ťažký pôrod.
„Salmern, ako ti je?“
„Nič, čo by sa dalo nazvať normálne. Má sa mi narodiť syn, ktorý má bojovať proti tieňu v xerovom tele. Nuž, asi nie som na tom práve najlepšie.“
„Hej vy dvaja. Ako to tam vyzerá?“
„Nič sa zatiaľ nedeje Kernoxermon. Xino, myslím, že treba upokojiť Wankardu.“
„V poriadku. Skôr by som však povedal, že pomoc potrebujem ja.“
Xino rýchlim krokom odišiel a obaja na neho letmo pozreli.
„Myslím, že to nebude až také zlé.“
„Tak to neviem. Je však jasné, že výchova bude náročná.“
Salmern mal pravdu. Jeho syn bude zložitá povaha.
„Prečo si vlastne prišiel? Myslím, že kvôli tomuto tu nie si.“
„Nie. Chce ťa vidieť Dračia rada.“
„Dračia rada?“
„Zástupcovia každej rasy.“
„Myslíš starešinou?“
„Áno. Poď, lebo prídeme neskoro.“
Salmern nemal inú možnosť a išiel.
Pod Dračím hradom bola postavená jaskyňa. Mali sa v nej konať dôležité porady. Takou bola aj táto.
„Salmern, som rád, že ťa znovu vidím.“
„Dobrý deň Graner.“
Salmern sa pozdravil so starým známym a sadol si do kresla uprostred jaskyne.
„Zišli sme sa tu, aby sme dohodli, čo urobíme s Dradoswarderom. Démonom najvyššieho rádu.“
„Myslím, že bude najlepšie istý čas vyčkať a zistiť, či môže byť silnejší.“
„Súhlasím s Granerom. Je však dôležité, aby sme zničili xerovu armádu.“
„A to už prečo Cirteran?“
Cirteran bol z rodu zlatých drakov.
„Preto Sogranas, lebo ju môže zmeniť na démonov.“
Sorgranas patril k modrým drakom.
„Mám otázku priatelia. Ako ich môže zmeniť na démonov?“
„Salmern. Pokiaľ mi je známe, vieš o dračom spoločenstve už dosť na to, aby si vedel ako.“
„Laptes, pokiaľ viem, súhlasil si, že sa môže pýtať, ak niečo nebude vedieť.“
Laptes bol kamenný drak.
„Prepáč Kernoxermon.“
„Salmern, Dradoswarder môže premeniť veliteľov a oživiť stratených temných rytierov. Sú to prastarí démoni, ktorý žili ešte pred vekom dračej mágie. Vznikli spolu s mytoriančanmi a až prineskoro zistili, že ich môžu ovládať. Prišli však neskoro. Objavil sa totiž Pán plameňov a zniesol ich s povrchu zemského. Ich pozostatky sa nikdy nenašli. Koluje však povesť, ktorá hovorí, že stratili svoju moc a Pán plameňov ich stále väzní.“
„Ďakujem ti priateľ Bowelin.“
Bowelin sa uklonil, ako sa to na ľadového draka patrí.
„Teraz, keď sme sa dohodli čo urobiť s vojskom, musíme sa dohodnúť, ako dolapíme Dradoswardera.“
„Hatolun, o to sa postará Pán plameňov.“
„Obávam sa že nemá dosť moci ho poraziť.“
Všetci sa otočili na Salmerna.
„Prečo si to myslíš?“
„Lebo to sám povedal. Dekoradon a všetci ostatní dračí páni boli pri tom.“
„Tak kto ho potom zastaví?“
Na túto otázku dostali v zapätí odpoveď. Hradom sa rozľahol obrovský rev miešaný s krikom dieťaťa.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár