forma by mohla byť lepšia ale napísal som to inde a už sa mi to tu nechce preedivováť na extra odstavce
Časť 1. – Horúce správy sa vždy šíria rýchlo.
1.
17:30
Zatiaľ, čo sa slnko na západe pomaly dotýkalo najvyšších kopcov Sarborean Hills, za Clayovým Lincolnom 79´ sa vírila široká prikrývka prachu. Rádio nechal vypnuté, miesto toho točil dookola už šiestu kazetu Led Zeppelin. Čo sa patrí, to sa patrí a určite sa nepatrí mať v takom štýlovom starom aute vypeckovaného Eminema. Nebol žiadny zásaditý buran, no potrpel si na celkový výzor. Do toho bezpodmienečne zapadalo aj auto.
Celkom sa tešil na svoj návrat do rodného mestečka. Dúfal však, že predtým ako zazrie vodnú elektráreň a nádrž Two Corners, („prídte, ubytujte sa a využite naše služby“, stálo vždy na letákoch, ku ktorým vždy babička Ann ironicky dodala: „a samozrejme nešetrite, možnosť platiť za rybolov kreditnými kartami“ ) rozsiahle pole, a tabuľa s názvom Vitajte v Dogeside a všetky ďalšie znaky toho, že sa pokúša o osobný a možno aj trochu zúfalý návrat do minulosti, sa mu podarí na svojej farme zastihnúť Billa Spanglera, ktorý bol pred rokmi jeden z mála jeho spojencov a skutočných priateľov. Vtedy sa Clay zaprisahal, že toto mesto už bude ignorovať a nikdy sa nevráti. Nie k udalostiam z roku 1999 sa vracať nemieni. Nemá prečo, vyzerá to tak, že sa udalosti takzvane vyriešili samé. Nepotrebuje rozoberať staré udalosti , ani otvárať staré prípady.
„Nie, idem iba pozdraviť starých duchov.“povedal, keď parkoval na konci prašnej cesty pred Spranglerovou farmou. Vzápätí si uvedomil, že toto prirovnanie je až príliš trúfalé, po tom čo sa tu kedysi odohralo a tak sa sám sebe ospravedlnil, že ho použil a zabudol nato. Zastavil kazetu a vytiahol klúčiky zo zapalovania. Malá ručička na jeho hodinkách sa blížila k šestke. Bolo trištvrte na šesť. Podľa Claya ho Bill zaregistroval už tak v polovici cesty vedúcej k jeho farme a tak len čakal kedy Bill sám výjde von.
2.
18:00
„Pani Etkinsová ešte 5 minút“
„Dnes máte skutočne očarujúco veľký výber. Dajte mi ešte chvíľu.“
Galantéria ktorú vlastnil Maverick Jones by mala obyčajne zatvárať o šiestej. No každý pondelok, stredu a piatok k večeru si kráľovná mestských klebiet Elma Etkinsová prišla poprezerať tovar. Na jednej strane, nemala problém prehrabovať látky a diskutovať s ostatnými celé hodiny no na druhej strane, nikdy nebola natoľko nezdvorilá aby si nekúpila aspoň meter bavlny. Jonesovi zamestnanci vedeli, že ju vždy majú nechať o niečo dlhšie, aspoň kým vybavia tržby a pozamykajú obchod, no Jones ju nechával vždy nadlhšie. Nemal rád jej večné reči, no od mala k nej cítil rešpekt, kedže bola jedna z najväčších kamarátiek jeho matky.
„Viete, že sa má do mesta vrátiť Clay Halls?“ opáčila, keď jej Jones pri pulte účtoval ten dnešný kúsok bavlny.
„Vážne?“ nezaujímavo opáčil Jones.
„Toľká drzosť. Po tom všetkom aké hanebnosti tu na každého narozprával, ako sa snažil každého presvedčiť o svojich pohanských myšlienkach. Špeciálne, po tom čo sa stalo jeho mame. Chudera Victorie.“
„Pozrite pani Etkinsová. Sme slobodné mestečko. Každý sa sem môže vrátiť, čo bolo, to bolo. Nikto nevie, čo sa stalo. Ani vy. Clay pravdepodobne prichádza len na víkend. Ani sa nenazdáte a bude preč, ak je vám skutočne takým tŕňom v oku. Teraz, prosím, je záverečná teším sa na vás v pondelok.
Elma Etkinsová si zbalila kus zrolovanej látky do tašky a vybrala sa von z obchodu. Jones si všimol, jej trpký výraz na tvári. Mala ho, vždy, keď niekto rázom ukončil jej snahy začať debatu alebo ohováranie a o to viac ho vyostrila, keď ten niekto s ňou nezdielal rovnaký názor.Maverick Jones vedel, že je to kvôli nemu. A bol nato patrične hrdý. Bol patrične hrdý nato, že s ňou nestratil ďalšie minúty drahocenného piatkového večera.
3.
18:00
Clay pomaly strácal trpezlivosť a tak sa vydal na prieskum na verandu. Trikrát zaklopal na dvere a keďže neprišla žiadna odozva, rozhodol sa zazvoniť. Nič
Billy, tak skoro spíš?
Normálne nemal vo zvyku byť takto dotieravý, ale bol s Billom vopred dohodnutý a bolo pre neho skutočne dôležité získať o meste nejaké informácie. Nie klebety, informácie. Čo je nové ? postavili nakoniec ten obchodný dom, o ktorom bola tá súdna aféra tri roky dozadu? Ako sa má Thomas a Steve? Ako slečna Barnetová? Ako sa má Liz? Ak však dnes nebude možné získať na tieto otázky odpovede, ak nedostane dostatočnú prípravu a náskok pred miestnymi klebetami, nuž nevadí, napriek tomu do mesta pôjde. A ak sa má preto stať terčom ostrých pohľadov špeciálne starších obyvateľov, alebo ak sa má preto ceľkom náhodne stretnúť s Liz, tak nech sa stane...
Rozhodol sa vytočiť číslo na Billov telefón. Z Lincolnu vybral svoj mobilný telefón a volal.
Odpoveďou mu však bolo iba súché zvonenie telefónu spoza dvier verandy. Darmo si v hlave chystal vtípky typu „Starec poď von, volám ti rovno zpred dverí a pozorujem ťa“ musí si ich nechať na neskôr. Clay nastúpil späť do auta a vydal sa smerom do Dogeside.
4. 18:15
Bill Splangler odstavil auto na parkovisku patriacemu starému, prízemnému, kancelárskemu komplexu, v južnej časti Dogeside. Nechápal čo tu robí, nevedel čo mal znamenať kľúč ani list v jeho pošte. Vedel len, že pokiaľ by sem nezašiel a neotočil klúčikom na zámke dvier od kancelárie číslo 113, nespal by pokojne. Nedalo by mu to. Bol už raz taký. Vošiel do kancelárie a zavrel za sebou dvere. Začal vyhadzovať a prehladávať krabice. Staré dokumenty boli zväčša zkartované a tak nemal šance ich rozlúštiť.
„Ahoj Billy“ ozvalo sa zo zadnej strany miestnosti.
„Čo? Kto je tam?“ Bill sa obzrel a prešiel do zadnej časti. Nikde ani nohy.
„Tu som Billy.“
„Haló?“ Bill vytiahol z vrecka nôž. Bol to typický veľký zálesácky nôž. Je predsa farmár. Samozrejme neprišiel by sem neozbrojený. Nikde však stále nebolo ani živej duše.
Zrrnn... zapol sa starý televízor.
„Čauko Billy. To som ja.“ Na obrazovke sa objavil kývajúci šašo.
Alebo klaun? Čo by klaun... je to... je to.... Mim. Presne ako z Cirkusu. Sakra, z cirkusu...
Rozbehol sa k dverám, klúče boli v dverách tak s nimi otočil. Snažil sa pohnúť klučkou no nešlo to. Zasekla sa.
„Prečo sa tak ľahko chytíš do pasce Billy...“
„Myslel som, že tu nájdem odpovede, alebo varovanie, tak to vyzeralo. Povedz, že ty si z tých dobrých, že ma pred tými zlými z cirkusu chceš iba varovať. Načo by si mi to inak posielaľ.“
„Billy, billy... Nikto z nás nieje dobrý, po tom čo sa nám stalo, čo ste nám spravili. Nikto! Nikto nie je dobrý“
Už ani chvíľu nečakal skopol televíziu zo stola a vytiahol mobil. Zrnenie televízora aj desivý hlas ustali. Bill netrpezlivo vyťukával písmenká na telefóne.
Hlas sa však o chvíľu vrátil. A tentokrát nebol rušený televíznym vysielaním. Tentokrát bol jasný.
„Povedz mi Billy. Komu to píšeš. Polícii? Povedal si o tejto kancelárii polícii?“
„Nie ty podlý bastard. Netušil som, že to bude pasca.“
„To je fajn Billy, si fajn, férový chlap, ale aj tak by nás nedostali. Nie sme ako vy...“
Bill sa otočil, zbadal toho cirkusového netvora v celej svojej pekelnej kráse. Zahnal sa po ňom nožom, ale výsledok bol presne opačný. Bill padol na zem s podrezaným hrdlom. Kým posledný krát vydýchol stihol stlačiť na mobile tlačítko odoslať.
Príjemcom bol Clay a text bol jasný:
Je to späť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Temer jak keby som Kinga čítala (Temer )
S napätím čakám na pokračovanie.