Pomaly sa strácam z tohoto života. Opúšťa ma vlastná existencia a ja som stále menej a menej. Silou mocou sa snažím v jej očiach byť niečím viac. Držím svoje bytie v tomto svete, len pre nádej, že sa mi raz vráti.

Od začiatku menej ako strach, bolesť či hnev. Možno som len narástol do veľkosti, ktorá mi nikdy nebola daná a sám si nahováral len ďalšie nepravdy o sebe.

Opäť raz zakliaty do malej sviečky. Tentoraz je však plameň všetkým. A to som sa na chvíľu cítil byť pre niekoho slnkom. Nakoniec však smiem len chabo hriať a slabým svetlom vytyčovať cestu...

Snáď raz aspoň dovediem človeka, ktorý ma drží, do bezpečia v tomto tmavom svete. Niekde, kde na neho skutočne zasvieti slnko a nebude musieť jeho žiaru pripisovať malej, unavenej sviečke.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
alroune  15. 2. 2011 20:48
preco to beries takto ked to nie je pravda... a ty to vies ...
Napíš svoj komentár