Ostal som sám. Po troch dňoch dosť vyhladovaný a dehydrovaný. S kamarátom sme dávali doraz na tieto dni s nezlomnou nádejou, že po nich bude všetko dobré.
Od vlakovej stanice sme párkrát videli určitých ľudí. Mali sme batožinu a tak sme si mysleli, že ide o zlodejov, ktorý len čakajú, kedy budeme najzraniteľnejší. Nebolo to však úplne tak.

Osamote som trávil na ulici už druhú noc. V tak veľkom meste sa až príliš často opakovali tváre a autá. Stále chodili okolo rovnaké značky áut. Zväčša zastavovali blízko mňa a buď niekoho vyzdvihovali, alebo naopak vysádzali. Bolo jedno v akej som časti mesta, stále to bolo o tom istom...

Nepil a nejedol som už takisto dva dni. Na ďalší deň som teda od rána behal od jedného podniku k druhému. Snažil sa dostať na záchod a nabrať si tam do fľaše vodu. Na moje prekvapenie nikto mi to nedovolil ani za ponúknuté zlaté retiazky, ktoré mi ešte ostali. Neskôr ich nezobrali ani v záložni...

Spolu s odrádzaním sa od paranoidných predstáv som nebral v úvahu čo sa tu vlastne deje. No počet ľudí, ktorý sledovali môj osud sa akosi zvyšoval. Ale skôr som si len ja začal konečne všímať, čo sa okolo mňa deje.

Situácia s vodou bola neúnosná. Akoby niekto chodil predo mnou a informoval podniky o mojej osobe aj o tom čo budem žiadať. Preto som neskôr nedostal čistej vody ani len za mobil, ani za veci na oblečenie. Tejto myšlienke zahrala do karát moja zúfalosť.
Ďalší podnik bol predo mnou a mne sa zas zjavila pred očami jedna zo “známych tvári“ na chvíľu sa pootočil a ja som okamžite vletel do prvých dverí pri mne.

Bola to pekáreň...
Predavačka, ktorá tam stála vyzerala dosť vydesene, no bez slova prišla ku mne podávajúc mi jednou rukou minerálku, zatiaľ čo druhou ma odviedla ďalej od dverí. Zrazu sa prepla do normálneho správania a už by ste ju nerozoznali od milióna iných predavačiek pečiva...

 Blog
Komentuj
 fotka
sugy1  28. 2. 2011 18:24
Zaujímavé a mám nutkanie prečítať si ďalší diel... ale inak - nerozmýšlal si, že by si to písal dlhšie? Lebo toto utečie ako voda... prečítal som to za pol minuty asi
 fotka
kawanabe  28. 2. 2011 18:32
@sugy1 Konkrétne v tomto prípade budú tie časti dlhšie. No u mňa sú vačšinou veci na pokračovanie kratšie. Rozdelenie na časti vačšinou podmieňujem myšlienke, aby bola pre tú a tamtú časť uzavretá a zároveň sa otvorili nové. Metropola X je podmienená ale viacerými vecami nemôžem a to robiť o veľa dlhšie, kvôli množstvu vecí, ktoré sa v nej dotyčnému stanú a aby neboli zbytočne zamotané, alebo sa opakovali.



Každopádne ďakujem za názor a skúsim to robiť dlhšie, uvidíme ako to vypáli.
 fotka
sugy1  1. 3. 2011 15:51
Aj ja píšem na pokračovanie jeden román, a vždy si radšej nechám na to čas ale napíšem to dlhšie.



Pamataj, že my birdzáci nerobíme komerciu, na všetko máš čas. Neber to ako kritiku, veľmi sa mi to páči, naozaj veľmi. A inak, ak by z tvojej strany bol nejaký záujem, budem rád ak čekneš aj moj príbeh. ale neber to ako robenie si reklamy. Len by ma zaujimal tvoj názor
Napíš svoj komentár