Videl som ju tam sedieť.
Len tak bokom, na mramorovom hrobe, keď zapaľovala sviečky.
Napadlo ma ako smrť zakrývame pekným šatom.
Prisposobíme si spomienky a často ich vyzdobíme ako hrob kvetmi, hrajúcimi farbami a prianiami na stuhách.
Šluuu... jeden-dva plamienky a zo smrti je zradná gejsha v krásnom šate.
Pripijete si teplého sake, zahrá vám na shamisen a potom vás pripitého zabije a okradne, práve vtedy keď to nebudete čakať.
Vstala a išla zapáliť sviečky na ďalší hrob. Ranný dážď ich všetky zhasol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sprejerka01
9. 1.januára 2011 19:11
pekne si to vystihol
Napíš svoj komentár