Keďže tento týždeň sú jarné prázdniny, nemusela som ráno vstávať do školy... Dopriala som si dlhý spánok... Ráno som vstala do ružova vyspatá... Tešila som sa na Káju... No sme dnes spolu posledný krát... bola tu iba na víkend.. a zajtra odchádza domov... Býva na strednom Slovensku... v dedine Podbrezová ... Dnes idem k nej ... Teda vlastne k tej rodine kde teraz sú... Kája ma brata volá sa Matúš ... a chce ma s ním zoznámiť... takže sa veľmi teším na tento deň...

14:00
Zazvonil zvonček... išla som otvoriť. Vo dverách stála Kája. „Ahoj.“ Povedala a hneď na to ma objala. „Pripravená?“ opýtala sa ma. „Jasné.“ Povedala som a usmiala som sa ... zobrala som si mikinu a mohli sme vyraziť. Po ceste sme sa rozprávali ... blížili sme s k Matejovmu domu... Modlila som sa aby on a Kája neboli rodina... a aby on nebol ten u koho bola na prázdninách.... Moje modlitby neboli vyslyšané .... zastali sme pred jeho domom... Kája kráčala smerom k dverám ... Ja som stála na mieste ako prikovaná... Nechcela som tam ísť... Bála som sa že ho uvidím... „Čo tam stojíš?“ opýtala sa ma Kája... nemala som čas jej to vysvetliť... Rýchlo som pribehla k nej... zobrala kľúč a odomkla dvere... Vstúpili sme dnu. Vyzuli sme sa a Kája kráčala smerom k schodom... v tom som započula kroky... a smiech... Po schodoch schádzal on a ona... Matej a Zuzka... Keď ma zbadal pustil Zuzke ruku... Prebodával ma pohľadom... V jeho očiach bolo vidieť bolesť... Zmohla som sa iba na jediné... rýchlo som si obula topánky a vyletela som von... Utekala som domov... „Viktória ... počkaj.“ Kričal za mnou Matej... Ja som ďalej utekala domov... Opäť raz som utiekla ... opäť...

Domov som prišla celá udychčaná... Vbehla som do izby a z očí sa mi pustili potoky sĺz... Keby som vedela kde ideme ... nikdy by som tam nešla... Vošla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla... Zľakla som sa keď som videla ako vyzerám... Špirála rozmazaná po celom ksichte... V tom som ju zbadala ... moju novú kámošku... Zobrala som ju do ruky... Prešla som si s ňou po ruke a sledovala som ako z rany vyteká krv... Bol to zvláštny pocit... na jednej strane som cítila bolesť na druhej uvoľnenie... Potom som si zobrala obväz a previazala som si ruku... Hodila som na seba mikinu aby mama nič nezbadala... Vošla som do izby a hodila som sa na posteľ.. V tom som opäť započula zvonček... Počula som ako niekto ide po schodoch... Mala som strach že je to Matej... Dvere na mojej izbe sa otvorili a dnu vošla Kája... Vydýchla som si... Prisadla si ku mne... a neprestajne na mňa pozerala ... Vedela som čo chce... Chce vysvetlenie... Už nemá cenu to schovávať ... pomyslela som si a tak som spustila. „Vieš ako som ti hovorila o tom chlapcovi čo sa mi páči... a aj ja som sa páčila jemu.. No keď mi to povedal zdrhla som... a on si našiel frajerku...“ „Je to Matej však?“ povedala Kája. Nemo som prikývla... „Ja viem ... možno si myslíš že keď má teraz Zuzku... ľúbi ju... a nie teba... ale ja si myslím že viac ľúbi teba ako ju...“ povedala po chvíli. „On má Zuzku... tým to pre mňa hasne...“ povedala som... „Ako myslíš... minule som počula ako sa rozpráva s Matúšom o tebe... Povedal...: síce mám Zuzku... mám ju fakt rád ale s Vikou je to iné ... milujem viac než čokoľvek na svete...“ „ Ja ... nemám slov... chcem naňho zabudnúť... aj sa mi darilo ale ... dnes sa všetko vrátilo späť..“

S Kájou sme sa rozprávali dlhé hodiny... dozvedela som sa aj to že keď som zdrhla ... poslal Zuzku domov... Nechcem im spôsobovať problémy... Nebudem sa Matejovi ukazovať na oči... Nech sú spolu šťastní. Ja už nejako prežijem... S Kájou som sa rozlúčila... Sľúbila mi že cez letné prázdniny opäť príde... Poriadne sme sa vyobímali... a potom odišla ... Opäť som pocítila ten pocit samoty... už sa nemôžem dočkať prázdnin... Dúfam že tie 3 mesiace rýchlo zbehnú a opäť budú prázdniny ... a ja sa budem mať s kým porozprávať..


Tak... pridávam ďalšiu časť... je nudná... atď atď... nevadí

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár