Karlotiskot

Stále mu menej rozumiem
a je to z mojej viny.

Je iný, Bože, iný.
Celkom je iný ako ten,
čo naučil ma láskať zem
a každý gram jej hliny.

A on je stále ten istý,
rovnako svetlý, tienistý
A jeho brud i jeho kal
nemenia svoje znaky.

Ja som to bol, kto nepoznal,
netušil, že je taký.

A teraz je už neskoro.
Neviem h nazvať svojím.
Stojím pred ním
jak myška pred horou
a čohosi sa bojím.