vzduch rozráža bruchom.
K zdroju svetla-slnku letí.
Nie! On nerozhadzuje smeti.
Letí si na bublinový pohon,
šťastných duší je on domom.
Bubliny majú farby dúhy,
na čiapke má zlaté stuhy.
Úsmev mieri priamo k slnku,
sťa by zjedol keksík-Vlnku.
Obloha mu zružovela,
v svetle čiapka zamodrela.
Tučniačik náš čiernobiely,
čo tomuto letu velí.
S tebov nám je dobre, fajňe,
úsmev si na tváre dajme.
Oblaky sa stále vlnia,
želania nám všetky splnia.
Celé je to plné šťastia,
bublinky sa v diaľke tratia.
Všetci sa tu máme radi,
tučniak úsmevom prezradí.
Nekonečná plavba končí,
pokoj šľahá všetkým z očí.
Je tu záver našej púte,
tučniačik sa však smiať bude? Bude!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár