Ráno

zatiahnuté zívajúce úsmevy

a káva na stole.

Spievajúce vtáky

v zarosených objatiach

stromov...

Žiarivý dotyk

zjaví sa

slnečný lúč
prvých nádychov...

Dlaň
bez zbytočných čiar

rozpovie

príbeh krokov...

Tmavý obraz

prenasledujúc

na poludnie

sa stratí...

Vôňa ihličia
dubové listy

objatie

skryté v letokruhoch.

Odrazy svetiel
pouličných lámp

hra farieb
maľovaná

plamenným štetcom...

Žiarivý dotyk

slnečný lúč
posledných nádychov...

Zmizne

 Báseň
Komentuj
 fotka
petronellka  27. 2. 2009 19:08
vôňu ihličia som veru už dlho necítila...
a inak krásny blog
 fotka
elwinko  27. 2. 2009 19:22
Ty mi vyrážaš dych.. ...krásne..
 fotka
kemuro  27. 2. 2009 19:51
pred domom mám les.
ráno vstanem a prejdem sa pomedzi stromy.
počujem vtáky v korunách, prefukovanie lístia otravným vánkom
ako muchy, ktoré ešte spia. a všetky udupať slnečným jasom. zobudia sa. káva...

tak pôsobila táto báseň. príjemne som sa poprechádzal
 fotka
wednesday  28. 2. 2009 13:23
krása
 fotka
sakura53  28. 2. 2009 17:12
*Hviezda, čo nociam otvára oči*

kam ty na to chodís? krásna báseň milujem takéto rána
 fotka
pelly  1. 3. 2009 06:58
Tá vôňa ihličia sa mi páči.
 fotka
jaijelynne  1. 3. 2009 15:55
Wááááááááu.Normálne som to videla pred očami.Krásne,...
Pôsobí to na mňa tak milo a optimisticky, neviem prečo.
 fotka
dante666  1. 3. 2009 18:32
chcem vediet len jedno
co ta inspiruje...pretoze nie vsetko pride len tak samo od seba...a toto isto nie...je to krasne inak
 fotka
minora  23. 3. 2009 16:01
peknee.

aj sa snazim pochopit co to vlastne vyjadruje ale nejako mi to nejde
Napíš svoj komentár