spontánnne
vykročím do neznáma...
Trhlina v kruhu
reálneho sledu
spustených chvíľ...
Myšlienka
zničená
sériou mesačných krokov...
Bolesť
mizne s večerne rannou hmlou...
Večné otázky
prežité
v mesačných záhradách...
Strach
rozvíria lupene
mesačných kvetov...
Rozhodím rukami
a s ľahkým povzdychom
túžobne
opojím sa
únosom...
Zabrnkám si
hlas prináša
svoju odmenu...
Tieň nasýtenia
vrhne
mesačný svit splnu mesiaca...
Na dnes
radšej zatváram oči.
Báseň
Komentuj
9 komentov k blogu
1
pelly
10. 3.marca 2009 20:19
Cítiť z tej básne smútok... Prečo?
4
Krásne.Mesiac je taký kreatívny.Ale to som ti už kedysi písala, na tú fotku.
Mesiac je úžasná inšpirácia a keď sa k tomu pridajú tvoje metafory, vznikne niečo dokonalé.Nemám slov, skláňam sa pred tým krásnym umením čo vychádza z tvojej hlavy.
Mesiac je úžasná inšpirácia a keď sa k tomu pridajú tvoje metafory, vznikne niečo dokonalé.Nemám slov, skláňam sa pred tým krásnym umením čo vychádza z tvojej hlavy.
5
krááása opäť som raz zavrela oči a ocitla sa v tej svojej fantazíjnej krajinke
*Na dnes
radšej zatváram oči.*
Tiež mam niekedy to nutkanie ešte raz moja hlboká poklona nad tvojími veršami
*Na dnes
radšej zatváram oči.*
Tiež mam niekedy to nutkanie ešte raz moja hlboká poklona nad tvojími veršami
9
ja som konečne našla slečnu, ktorá pred rokmi komentovala moje básne tu na birdzi!
Napíš svoj komentár