Keď na už začiatku hovoríš o konci, bolí to....

Nič viac, iba čierna linka cez srdce.
Nič menej, než srdcervúci plač nad ničím.
Hlúpe výčitky bez doznenia v hlave,
vyrieknuté pred premyslením dôsledkov.

Nič viac, len nekonečné dohady,
nič menej ako čistá pravda.
No predsa to tak veľmi bolí
pri vyslovení nahlas.

Nič viac než nežné dotyky
a nič menej než bežné hádky.
Kde sme to skončili?
Je to vôbec ešte podstatné?

Nič viac ako biela stuha cez oči.
Nič menej, iba krv
umierajúceho niečoho v nás,
čo chce žiť.

Nič viac okrem nás.
Nič menej ako dva.
A aj tak je v tom stále
zapletený aj niekto iný.

Nepochopím to.
Možno ani nechcem.
Jediné, na čom mi záleží je
žiť v mojej umelej bubline.

Nehovor mi o konci pred začiatkom
Nehovor mi o začiatku ber konca.
Nehovor mi nič. Viem to aj sama.
Len prosím buď.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu