Stojím tu pred Tebou
Obnažená.
Zahalená len mojimi myšlienkami,
Ktorým sa dá len ťažko porozumieť.
Avšak Ty máš kľúč,
Šifru, s ktorou je to jednoduché.
Stratil si ju snáď?
Alebo odhodil...

Stojím tu pred Tebou ako exponát v múzeu.
Ale Ty sa nepozeráš mojím smerom,
Nezaujímam Ťa.
Nie si očarený tak, ako na začiatku
Keď si sa ku mne predieral cez davy ľudí,
Uprene hľadel,
Omámený leskom, ktorý je len blud.

Už si na to prišiel.
Nemám takú cenu,
Akú mi pridáva žiara reflektorov.
Som len kus čohosi
Z minulosti.

A tak tam stojíš
A premýšľaš,
Čo bude ďalej.

Davy ľudí sa ku mne stále tlačia cez sklo vitríny.
Avšak Tebe to už je jedno.
Tváriš sa nezaujato.
Alebo Ťa zaujalo niečo iné?
Neviem.
Nepovieš.
Nezabudnem.

 Blog
Komentuj
 fotka
sitnxan  8. 8. 2010 18:27
hm
Napíš svoj komentár