Bolo to celkom malé a nevinné keď to ku nám do rodinky pribehol...
Malo to malé labky biele ako sneh vyzerali ako podkolienky , cele teličko mal natiahnuté srsťou ktorá bola žihana.
Jedine na krku mu tiahla malá jednotka ktorá bolá srsťovo biela.
Ešte si pamätám ako to mále pribehlo k mojej postielke juj hlava veľká a telo malé áno už asi vieme okom je reč a ak nie ja to prezradím.
Bolo to šteniatko nemeckého boxera.
Nie každému sa táto rasa psa páči , ale každý ma iný vkus a každému sa páči niečo iné.
No ale ja nato nezabudnem ako to malé šteňa ešte vystrašené pribehlo ku mne do náručia a pozrelo na mňa očkami ktoré mi pripomínali dva oriešky.Fakt bez srandy.
A už vtedy som vedela , že budeme nerozlučný pár a aj tak bolo.
Každú chvíľku sa mi to plietlo pod nohy no všade radosť bolo sa s tým hrať juj sranda.No asi najhoršie bolo keď mi ten truľo vošiel pod auto a nijak som ho nevedela s tamať vytiahnuť musela som rýchlo kúpiť jeho pochúťku a to boli piškotky to ma rád asi skoro každý pes si myslím.
No a bol vonku nezbedník.
Dokázal narobiť riadný bordel keď som mu odišla do školy .
No to bola krása keď som prišla domov veľmi rád čítal náučnú literatúru rozprávky ho nebrali .Rád okusoval ovladač hmmm to bola jeho pochúťka mňam......juj narobil riadne hlúposti ...
Keď má niekto psa vie o čom rozprávam.
Bol v rodine pánom , a mojim ochrancom strašne sme si na seba zvykli mali sme nadherný vsťah fakt pecka .
A keď som bola chorá bolo vidno ako je aj on bez nálady môj Lordo inka to bolo jeho meno.
Hmm nikdy som si nemyslela že pes vycíti keď je niekomu na nič .
Hoci keď som plakala bolo počuť ako cupká z kuchyne a už som cítila jeho vlhký čumáčik na líčku a vrtal toľko do mňa kým som sa nesmiala.
A po plači bola sranda....
Ja som si vždy myslela , že keď raz ma opustí umrem s ním , vždy som uvažovala čo ak ho tu nebudem mať kto ma rozosmeje......

Vždy sa mi páčilo keď susedka ktorú som nenávidela pribehla klopať ku nám , že jej kosť spadla z nášho balkónu a to môj Lordik papal kosti a musela mu vypadnúť hihihi to bola sranda môj pes vrah he ale našťastie sa jej nič nestalo ......

Ale keď raz prišiel ten čas , deň na ktorý bol pre mňa strašný ....
Lordik začal byť chorľavý mal nádor na močovom mechúry .
Zvelolekár mi povedal ,že bude ok ,lenže nestalo sa tak Lordik ma naveky opustil , ešte teraz sa mi tlačia slzí do oči viete ja som ho strašne ľubila a keď odišiel tak zrazu bolo v byte ticho , keď som plakala nič ku mne nepribehlo bolo to tažké žiť ďalej bez štvornohého kamoša no ešte mi chyba....Aj keď už mám psíka , ale prvý je vždy ten najlepší ......
A ešte keď zistíte , že zvelolekár spravil chybu a mohol ho zachrániť od vtedy som už k nemu neprišla....


Ja osobne mám strašne rada zvieratká a hlavne psíkov je s nimi sranda a Lordo to bolo číslo .....
No nezabudnem nikdy .....ostane mi v srdci....
Hoci by som niekdy na malíčku chvíľku ho mala ešte pri sebe
Hoci aj dneska škoda , že nemáme takú vymoženosť hejže???.........

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kylopka  18. 8. 2007 16:26
hmm smutne....
Napíš svoj komentár