Pán Schlagzeugspieler bol obyčajný človek, muž, 23 rokov, charakterný, so zmyslom pre spravdolivosť a zdravý úsudok. K ľuďom sa vždy snažil správať milo a zdvorilo a podobne sa choval aj k zvieratám, sám choval jedného psa a papagája. Zdvorilé bolo aj jeho správanie k opačnému pohlaviu, teda ak si to dotyčná zaslúžila, uprednostňoval dámy(!) vybraného chovania. Nikdy nikoho neodsudzoval ani nediskriminoval, kým mu jeho úsudok nezavelil. Mal totiž dar rýchlo odhadnúť človeka. Obľuboval skôr menšiu spoločnosť, ale bol prispôsobivý, takže jeho viac-menej intovertná povaha nebránila jeho spoločenskému vyžitiu.

Tento človek zabil, bol odsúdený a popravený. Prečo?

Medzi nami sú ľudia, ktorí jednoducho hľadajú dôvody ubližovať, či už ľuďom alebo zvieratám. Môže sa jednať o šikanovanie, o vyvolávanie pouličných bitiek alebo kľudne o kriminálne živly, parazitov, jednoducho všetci ich poznáme. I keď títo ľudia majú tiež nesporne svoje dobré stránky, pán S často pociťoval hlavne odvrátenú stránku ich povahy. Napriek tomu, že z rozmaru a zlého úmyslu by ani muche neublížil, často sa stával terčom otvoreného prejavu nenávisti od podobných ľudí. Motívy nie sú podstatné a už vôbec nie jasné. Išlo o závisť, o prosté vybíjanie agresivity, o trosky zmorené alkoholom a drogami, ktorých je v našej spoločnosti čím ďalej tým viac?
Každopádne keď sa mu niečo také prihodilo, vždy si zachoval chladnú hlavu, snažil sa vyhnúť nadchádzajúcej bitke a vždy použil len primeranú obranu, nikdy neprovokoval, ale nikdy ani neutekal. Nevedel sa na tých ľudí ani dlho hnevať. Síce nie k nim, ale hnev ostával. Niekde hlboko, pod hladinou konkrétneho vedomia sa kumulovala časovaná bomba, ktorá mohla kedykoľvek vybuchnúť. Svoj hnev sa snažil ovládať a keď predsa prepukol, vyzúril sa pri nevinnej hre alebo na nejakom zbytočnom predmete.
Zlom nastal jedného večera keď sa vybral s pár kamarátmi do krčmy na jednoho pifsona. Pokojne sedeli a rozprávali sa, keď v tom zrazu k nemu pristúpil nejaký zjavne podnapitý, ale hrozivo vyzerajúci muž a vylial mu na hlavu pivo. Bezdôvodne, avšak začal sa na tom ohromne baviť a partia od vedľajšieho stola, k nemu patriaca tiež. Zrejmý skrat v mysli a množstvo nahromadeného hnevu vyústilo k tomu, že daného chlapíka odvážali o desať minút v igelitovom vreci s dvanástimi bodnými ranami od vreckového nožíka.
Súd prebehol rýchlo, množstvo svedkov, žalobca zo samotných pekiel a posudok psychiatra z večernej školy vyústil v rozsudok smrti. Pán S sa nebránil rozsduku, bol si vedomý toho čo spravil a priznal sa. Do týždňa prebehla poprava. Jeho posledné slová zneli: "Ďakujem rodičom za dobrú výchovu, v očiach spravodlivosti som nespravil nič zlé!"

Bol tento človek netvor? Viem, že vražda nie je správna a nič nerieši, ale bol na vine on? Neboli to ľudia, ktorí mu každý deň hádzali pod nohy polená?
PS: Ja sa len bojím, že raz skončím ako on.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
neway  30. 8. 2008 18:57
aj ja sa bojím!
 fotka
lenuskaskaska  30. 8. 2008 22:50
fúúha začínam mať s teba strach
Napíš svoj komentár