List na rozlúčku...

Ahoj ocko!

Nepíšem ti preto, aby som Ti povedala, že ťa stále nenávidím. Len sa ťa chcem spýtať, ako sa cítiš, a ako sme dopadli. Si šťastný? Myslíš na svoju dcéru? Na svoje malé dievčatko? Samozrejme, na ňu by si nikdy nezabudol... Ale myslíš aj na tú druhú? Na tú, ktorá nikdy nebola podľa tvojich predstáv, nebola taká, akú si si ju vysníval? Nikdy nebola perfektná ani dokonalá, a nikdy taká nebude.


A ked ideš večer spať, zaujíma ťa vôbec, či som v poriadku? Ale ja som v poriadku, aj ke dti je to jedno...

Môj život je dlhá a ťažká cesta bez teba, bez tvojej podpory. Prečo si nebol pri mne, ked som večer plakala? Zlomil si srdce mojej matke, zničil si život svojej dcére, tej druhej si z neho spravil prechádzku ružovou záhradou. Ale to vôbec nie je v poriadku...


Pamätám si, ked si bol v mojich očiach hrdinom, ale to bolo veľmi dávno a teraz sú to len spomienky. Ešte strávim mnoho rokov učením sa, ako prežiť, ja viem... teraz Ti píšem len preto, aby si vedel, že stále žijem.

Tie dni, ktoré som strávila chladná a bez citov, boli plné nenávisti. Vážne som sa hnevala. Tieto jazvy sa mi vryli do duše. A veci, ktoré som vtedy prežila, si vezmem so sebou do hrobu a ty sa o nich nikdy nedozvieš.


Niekedy Ti odpustím.... ale do tej doby priznávam, že občas, ked som sama...


Chýbaš mi, ocko!

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu