....Autobus ktorý mi pravidelne ráno mešká, šiel pre dnešok skôr,
milé prekvapenie hneď z rána, tvár ako obrázok, automaticky nahodený úsmev, lístok som už mala nachystaný, ako inak, cesta každým dňom ide čo raz rýchlejšie, kým dorazím do Žiliny, pomeníme pár informácií a moja cesta pokračuje ďalej.
Dokráčam si na zástavku, železničnej stanice, z diaľky vidím, že autobus mi ide za 9minút, ešte, že je dneska tak krásne...nie že by ma to čakanie bavilo

14, konečne 6-tka, môj najmilší spoj, hádam jediný ktorý nie je až taký preplnený ako všetky ostatné. Po 2 zástavke moja cestá končí. Autobus mi zastaví rovno pri firme po ceste stretám kolegu, ktorý mi s úsmevom na tváry otvára dvere a čaká kým si pani uráčena dokráča k dverám. Vybehnem na prvé poschodie nakuknem do prvých dverí, pozdravím sa babám, veselo idem o dvere dál.

V kancelárií už sedí Janka, zahrabaná po uši v papieroch a to ja si ešte mrmlem popod nos, že mam toho dosť. Dneska som bola vysmiata ako lečo, kým sa mi zapol počítač s tašky som si vytiahla môj krásny externý disk a pripravovala som sa na zahájenie rozpočtu na firemný deň. A však jedná z hlavných veci je zapnúť si maily ktoré sa mi počas víkend nazbieralo cez 20 jedinečných žiadosti na moju osobu. Keď si uvedomím, že som nikdy nebola tak žiadaná, človeka to poteší, až to tej chvíle kým si tie správy neprečíta.

Ešte som sa naplno nezačala venovať práci, telefón rinčal ako divý, jeden telefonát, žiadosť Trnava, druhý žiadosť Banská Bystrica, Čadca....atď
Kým som sa dostala k otvoreniu mojej pred-začatej tabuľky už mi niekto ťukal na plece.
Ach Boris, už mi strkal USB do ruky, aby som si prekopírovala všetky veci čo tam má, obratom si pýtal moje USB, šiahol po ňom, na stole, už ho mal v ruke a chystal sa odísť....
nie nie počkaj....strčila som mu do rúk externý disk, vyvalil na mňa oči a začal sa smiať

- No dobré vybavená-

Ja som len zakrútila hlavou a venovala som sa práci, pomaly som aj finišovala, išla som k Mirke na konzultáciu, vše odsúhlasené, môžem zvolať poradu.
Ani som sa nedostala k pc už bol Boris pri mojej stoličke
-Teta tak poďme pomerať tu budovu.-
Zišli sme dole do predajne zobrali meter, trochu sme sa okolo budovy pomotali a šli sme dnu. Potom zaslať žiadosť na vypracovanie ponuky na bilboard ,ktorý bude na budove, snaď nejaké návrhy spraviť, už v tu chvílu sa modlím aby som to postíhala.
Porada - presunula sa na poobedie, konečne by som mohla isť na obed, dneska sme šli v zostave 3 baby hneď vedľa do reštaurácie a obed sa nezaobišiel bez pracovného nádychu

Došli sme na firmu riaditeľ sa medzi tým vrátil aj s Borisom od polície a porada mohla začať. Zišli sme sa o 13:30, dneska sa dala zniesť do konca ma aj bavila, bola na všetky okolnosti dosť krátka do 16:00, aj to som musela ja a Mira náhliť, kedže sme museli utekať do tlačiarní.
Tam sme sa zdržali hodinu a pol. Toto je môj kancelársky deň, keď som sa cestách, ako budem celý tento týždeň okrem stredy, to si vždy užijem zábavy a to nevravím o firemných školeniach ....

 Blog
Komentuj
 fotka
lienka777  28. 4. 2010 14:06
máš to pestré, dokonca na mňa to pôsobí tak hekticky... ale keď ťa to baví.....
 fotka
janulienocka  28. 4. 2010 19:01
@lienka777

Mne sa to moc páči, aspoň sa človek nenudí.....ja som ešte čerstvo naladená mladá krv ... Snaď so mňa to nadšenie nevypŕchne
Napíš svoj komentár