Nikdy ho nemala. Nikdy nebol jej. Nikdy mu neverila.

Ublížil jej, ale ona jemu tiež. Ubližovali si navzájom. On ju ničil vedome a ona mu nedala čo chcel. Nerozumel jej.

Tri mesiace hier, klamstiev a podvodov. Takmer 90 dní od začiatku po koniec jedného z najväčších omylov jej života.

Dnes vie, že ho nemilovala. Nebola to láska. Tak čo potom? Tak dlho bola sama keď prišiel on. Pekný chlap a chcel ju. A ona preňho stratila hlavu. Až príliš ľahko sa dostal pod jej kožu. Bola zúfala? Asi až príliš túžila po tom, aby jej dal niekto lásku, aby ju niekto ochránil a dal jej pocit bezpečia a istoty.

Bolo to rýchle. On prespával u nej, ona uňho. Poznali svoje rodiny a myslela si, že to bude trvať dlhšie. Nie iba pár týždňov.

Ozvala sa jeho bývala, jeho ďalšia bývala, nevolal jej, nepísal ,nebol tu pre ňu a stále keď povedal lacnú výhovorku ona mu uverila. Bola hlúpa. Veľmi hlúpa. Vedela čo sa deje, vedela, že ona má naviac, že toto nie je pre ňu a aj tak sa nechala oklamať zas a znova, vedome a bez násilia. Nemusel sa snažiť.

Nebola bez chyby. Nikdy mu nedala to čo chcel. Vedela, že by nebola jediná, že to nechce takto, že ju nemiluje tak ako by si želala. Byť ďalšou čiarkou nad posteľou. To nebol jej štýl. On vraj počká. Počkal..pri jednej, pri druhej, pri tretej...ktovie koľko ich bolo..prestupných staníc.

Prišla na to. Vždy mala pochybnosti a raz sa jej otvorili oči. Už ho nechcela vidieť. Aj tak ju zlomil a ešte pár dni s ňou zametal. Vraj na ňu myslí, chýba mu.

Prišla ráno, odchádzal. Za priateľkou. Nie za ňou. Všetko mu vykričala a on jej tiež.

Desivé, skutočné, konečné.

,,Si p..., nemáš rozum, si nenormálna, povyšuješ sa nad ľudí..."

Úder, bodka, záver.

,,Nikdy viac ťa nechcem vidieť, mažem ťa z môjho života a očakávam to isté.."

Otočila sa a odišla. Nikdy viac ho už nevidela. Spomína naňho bez emócii. Boli aj pekné chvíle, snažila sa, smiala sa s ním, plakala, počúvala ho, starala sa oňho.
Objímal ju, bozkával a myslel na iné.

Ona všetko robila preto, že chcela, lebo ho mala rada. On robil to, čo ona dodnes nechápe.

Nie je bez chyby ani ona. Ani on. Na všetko sú dvaja.
Je rada, že sa to skončilo, že môže slobodne dýchať a nerozmýšľať nad tým kde je a prečo sa neozýva.

Poučila sa. A to je jej výhra.

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  20. 7. 2010 12:10
...ako z mojich úst... stalo sa mi to isté a cítim sa tak isto...
 fotka
katie113  20. 7. 2010 12:17
nápoodobne..
Napíš svoj komentár