Ako som zistila že nie som jediná komu tu šibe

Dnes sa mi po dlhšom čase podarilo stretnúť moju bútľavú vŕbu a bývalú spolužiačku Blanku. Došuchtala sa kvôli mne späť na Pag, a pritom prisahala že sa sem už nevráti. Zlaté dievča. Dosť ma to potešilo, veď je to naše vylievanie emócií aktuálne odkázané na telefenovanie a tie účty - chvalabohu si to nemusím platiť sama lebo by ma to zruinovalo.

Trošku sme si pokecali o všeličom a samozrejme že sa dostala debata aj k Alexovi. Ospravedlňujem sa že o ňom zas píšem, ale aktuálne sa polovica môjho života točí okolo neho xD.

A tak som sa dozvedela, ako sa stavila so spolužiačkou z vysokej, že keď vyhrá Eurovision Nemecko, bookuje dve letenky do Berlina Blanka a keď Nórsko, dve letenky do Osla bookuje tá jej kamarátka. A keďže tá spolužiačka nemá Nórsko a Alexa rada (skončil pred Nemeckom, samozrejme že ho nemá rada), tak holt B nevie s kým tam ísť.

Trošku ma to šoklo, že do Osla a že za to nič nechce, ale keď sa dá, tak sa chytám šance. Topiaci sa aj slamky chytá. Ale o tom, že Alexa čoilen stretnem, môžem ďalej snívať. No ale čo už, snívanie je zdravé. Pravdaže, v obmedzenej miere. A ja snívam len o dvoch veciach. O Alexovi a o vlastnom butiku. Nesplniteľné asi.

No ale Oslo ako mesto.. Uvidíme či za niečo stojí xD. A idem tam až niekedy v júli, tak tam bude turistov na kilá a mačkanica všade. Teda no, na chorvátske pomery to bude bieda čo sa týka počtov ale bude ich tam asi dosť.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu