Uplynulo už niekoľko mesiacov od uverejenenia môjho článku Smrť Milana Rastislava Štefánika - Mýtus a skutočnosť /tézy a antitézy/. Musím priznať, že článok vyvolal búrlivú diskusiu.

Na jednej strane mi viacerí písali, že súhlasia so mnou a téza atentátu je nafúknutá bublina. Na druhej strane sa ozvali hlasy o tom aký som národovec, keď nechcem túto možnosť vôbec potvrdiť.

Najnovšie fakty však dokazujú, že skutočne o atentát nešlo..

Tézu atentátu vnieslo do povedomia niekoľko faktov..

1. Chladné vzťahy medzi Benešom a Štefánikom

2. Neudelenie titulu ministra obrany.

3. Udelenie nič nehovoriaceho titulu ministra vojny.

4. Privítanie Radolu Gajdu, generála légii, ktorého Štefánik suspendoval ako národného hrdinu..

5. Šíriace sa poplašné správy..

Pravdaže všetko je takpovediac pravda, ale dokazuje to tézu atentátu? ? - určite nedokazuje, tak nám zostáva rozbiť úplne mýtus násilného činu..

Tu sú fakty, ktoré úplne vyvracajú mýtus atentátu.

Milan Rastislav Štefánik bol rozhodnutý sa vrátiť začiatkom mája do republiky. Dôvodom návratu bola nielen túžba vidieť rodnú vlasť, ale aj prevziať velenie nad ustupujúcimi čs. jednotkami bojujúcimi proti Maďarsku. Ďalším dôvodom bolo ukončenie misie v Sovietskom Rusku a v Taliansku, ktorou Štefánik bol poverený ako minister vojny.

Prvým dôležitým faktom vyvracajúcim atentát je dopis dočasného velitela letectva Talianska plukovníka Gaviglia, ktorý napísal generálovi Piccionemu

citované

"Ministro di Guerra Czechoslovacco /Minister vojny Československa/generál Štefánik, ak počasie dovolí, odletí dňa 2. mája, ale niektorý nasledujúci deň z letiska Campo-Formido do Bratislavy na lietadle Caproni 450/../. Od uvedeného dňa nariaďujem pripraviť na letisku pristávacie vyznačenie, aby bolo udržované v smere vetru/../ Okrem toho nech je pripravená zásoba benzinu, mazadiel a dvaja skúsení mechanici na Caproni, ktorých si vyžiadajte od talianskej leteckej misie z Viedne/../
Najvyšší dočasný velitel letectva Talianska plukovník Gaviglio"

Toto je jasný dôkaz dvoch vecí

1. Nikto v republike, ani sám adresát listu gen. Picione nevedel, kde Štefánik presne pristane v Bratislave

2. dokonca sa nevedel ani presný deň

Samozrejme možnosť pristania bola na dvoch miestach - pri vstupe do Vajnor a v blízkosti Ivanky pri Dunaji, ktoré bolo vzdialené od Vajnor niekoľko kilometrov.

Sampozrejme lietadlo zvlietlo z Campo-Formina 4. mája 1919, teda dva dni po predpokladanom štarte, ktorý udal zastupjúci velitel talianskeho letectva. Je jasné, že Štefánik niekoľko dní pred vyslal svojho pobočníka - francúzskeho dôstojníka, ktorý sa mal hlásiť u generála Piccioneho a ktorý mal všetko pripraviť na možné pristatie prominentnej osoby.

To, že z Talianska nikto neudal informáciu, kedy má Štefánik vlastne pristať v Československu, nasvedčuje tomu, že Štefánik si žiadne okázale privítanie vôbec neprial.

Napriek tomu sa vedelo, že minister vojny sa vracia do vlasti z informácii, ktoré udalo talianske vojnové letectvo a tu je ďalšia téza, ktorá vyvracia atentát.

1. mája 1919 vydalo posádkové velitelstvo Bratislavy nariadenie fonogram číslo 2278, ktoré zakazovalo všetkým armádnym útvarom strielať ostrými, ako i slepými nábojmi na akékoľvek lietadlo až do odvolania. Toto nariadenie sa odôvodňovalo blízkym príchodom ministra gen. dr. Štefánika do vlasti.

Dôkazom vyvracajúcim atentát je aj výzbroj armády na území Bratislavy, kde každý vojak fasoval len tri ostré náboje. Ďalším dôkazom je to, že lietadlo by muselo byť poškodené následkom výstrelu. Lietadlo totižto padlo k zemi nosnou časťou a dokonca všetky kolesá s pletivom zostali nepoškodené.. Toto by sa nemohlo stať, keby lietadlo bolo zostrelené.

A tu je posledný a hlavný dôvod, ktorý očisťuje Beneša z úlohy vraha. Jeho podriadený diplomat Jan Šeba ponúkal Štefánikovi cestu sanitným vlakovým vozom, pričom to odôvodnil, že cesta lietadlom vyrobeným za vojny je veľmi riskantná. Šeba zároveň Štefánikovi listom oznámil, že práve lietadlo Caproni je veľmi nespolahlivé, pričom spomenul nešťastnú nehodu svojho známeho kapitána de Boisse.

Významné svedectvo prispel aj ing. Caproni, ktorý varoval pred využívaním vojnových prototypov lietadiel.

Štefánik však trval na svojom a možnosť využitia sanitného vlaku potvrdil len v prípade zlého počasia.

Čo bolo príčinou nehody?

Hlavnou príčinou bolo technické zlýhanie, čo potvrdili aj moderní experti na letectvo.


Avšak, aby sme nezabudli, je tu svedectvo detonácie, ktoré počuli pred pádom. Viacero svedkov vypovedalo, že počuli detonáciua záblesk výbuchu ako pri strelbe, alebo výbuchu motora. Toto sa tiež dá ľahko vysvetliť. Svedkovia totiž podlahli určitému klamaniu zmyslov - autosugescii, ktorá sa prejavila tiež niekoľko rokov predtým počas tzv. výbuchu v Tunguzke roku 1905.

Aj tam svedkovia tvrdili, že počuli ešte explóziu pred nárazom, čo je nemožné, pretože k výbuchu dochádza vo výške 60-80kilometrov. To znamená, že ak by lietadlo vybuchlo vo vzduchu /zostrelenie - výbuch motoru/, ranu by museli počuť až 200-270 sekúnd po výbuchu...

Nové výskumy potvrdili, že príčinou nehody bola jednoznačne utrhnutá anténa vysielačky, ktorá sa nešťastne zaplietla do komidla a tým ho zablokovala.

Pokračovanie nabudúce v prípade, že bude viac čítajúcich..

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
tomas  27. 9. 2009 22:59
hej aj môj názor je, že to bola proste nehoda.



lenže, vždy keď pri nehode zahynie slávna osobnosť, vždy sú pochybnosti...
 fotka
bluepanter  28. 9. 2009 14:07
Zaujímavý článok,pekne prepracované odôvodnenia .
Napíš svoj komentár