Práve sa chystám pripravit si veceru, ked pocujem ako mi zvoníí mobil.Povedala som si , že to asi bude len SMSka od MAreka.TAk som si zohriala jedno, sadla na moje obľúbené ratanové kreslo a vychutnávala si pocit štastia a lietania v oblakoch.
Lenže každý let je spojený s rizikom.....
Zvoní telefón.Dost unudene sa presuchtám k nemu a ohlasím sa, ta druha strana mi vsak mrznucim hlasom odpoveda a hovorí spravu, ktoru by som si ani v mojej najvecsej fantázii nevedela predstavit, vlastne nechcela.
Celý moj svet, vsetky moje túžby, vsetky moje nadeje sa v okamihu rozplynuli.Tá správa ma zasiahla hroznejsie ako blesk, bolestivejsie ako gulka zo samopalu.
Vás priatel Marek bol postrelený , lenží v kritickom stave na ARE v nemocnici.Stale mi tieto slová hucali v hlave.Slzy mi zaplavili tvár, moje ruky pustili telefon, ale moje myslienky sa rozutekali ako mravce....Co urobit skor???
NMezapochybovala som ani na okamih.Schytila som sveter, v tom momente som ani newedela ci moj alebo niekoho ineho, a rozbehla som sa do nemocnice.Kedze nemocnica bola iba niekolko stovák metrov od nasHo domu, rozhodla som sa ze pojdem peso.
V nemocnici sa na mna zosypala hrstka otazok: kedy ste ho videli naposledy?kde potom isiel?......z tych otazok mi bolo zle.. háadam si len nemyslia ze naschval skocil pod gulku.
Otaziek nebolo konca, ked som konecne sa postavila a povedala že idem pozriet svojjho priatela- nikto neprotestoval.
Otvorila som dvere cislo 398 a videla prazdnu postel.........
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ciernaruzicka
5. 2.febuára 2008 20:06
.. pravdive?..smutne..
Napíš svoj komentár