Momentálne sa môj život krúti okolo kvadratických rovníc, mnohočlenov a množiny G. Snažím sa slečnu Matematiku oklamať a tvárim sa, že jej rozumiem, pričom tomu tak vôbec nie je. Prečo mám každý rok pocit, že ona je JEDINÝ predmet, ktorý sa pokúša zničiť mi vysvedčenie?
Dnes som si o štvrtej rozložila na stolíku zošity, kalkulačku, perá,fixy, pravítka a snažila sa učiť matematiku. Aká som bola naivná! Pri prvých príkladoch som len očami sledovala čísla a sama sa divila čo píšem. Ďalej? Zaparkovala som na birdzi a čítala blogy. Fájn; akoby mi úvahy o živote pomohli na koncoročnej písomke ...
wish me good luck!
Myslím, že študenti na mojej škole sa cítia rovnako, pretože už týždeň a pol stepujú po chodbách; tváre nevyspaté s kruhami pod očami. Nikto sa nepristaví, nepozdraví ťa a dokonca ani nezamáva. Bez duše sa len premiestňujú z učebne do učebne so zošitom nalepeným na očiach. A nie, nie sme bifľoši!

Vlastne sa ani nečudujem, ja sama už 14 dní poriadne nespím. Za problém nepovažujem učenie ale môj vnútorný pocit z toho, že škola končí. Zmes radosti, strachu, radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu,radosti, strachu ....

Uvažujem nad požitím môjho prvého energetického nápoja. Ak skolabujem, aspoň neuvidím tú trojku z matiky na vysvedčení.

Ak zostanem na žive: birdz to istí!

Ako vy prežívate posledné chvíle strávené v škole ?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár