lapanie po dychu spolu s každým zvonením
tvoj trufalý pohľad ponad lavicu
a prekrížené kolená
málo som sa túlala po chodbách
v domnienke že si ťa privolám
veď to snáď vieš však
v tom tričku z predvčerajška
s tázavou vôňou tela
kričiacou minulým rokom
po okennej rímse steká voda
domom pulzuje ticho
spomienkami pri poslednom zvonení
nad učebnicou slovenského jazyka
zatiaľ čo v rannom autobuse je o jedného menej
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patha
11. 9.sept. 2020 19:13
Kto zomrel?
Napíš svoj komentár