Nie je. Nebavi ma uz skoro nic. Zo dna na den mam pocit, ze sa u mna straca zaujem skoro o vsetko. Nic nema zmysel, ale niet uniku. Som ako uvaznena, nemozem von, nemozem najst cestu. Ako stratena v labyrinte. Obchadza ma zufalstvo a sialenstvo. Sialenstvo mojej mysle. Strach z konca, strach z nekonecnosti. Stratenie svojej osobnosti, pocujem a citim svoju samotu. Akoby sa ozyvala zo vsetkych stran. Ja, mur a cely svet...

Permanentna unava, uzkost a strach v kazdom mojom dni. Zufalstvo a samota v kazdej mojej hodine. Prosim, zabi ma...teraz, kym je este cas.

Kedy, kedy?

 Denník
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
akuska  20. 11. 2008 04:43
Nezúfaj. Vždy môže byť horšie. Občas nezaškodí na všetko sa pozrieť s odstupom času.. držím prsty
2 
fotka
levik123  20. 11. 2008 10:16
vitaj v klube
3 
fotka
tereska77  20. 11. 2008 14:31
vies kto ti moze pomoct?? poznam jedenho takeho.. nie je to psychiater neboj Boh
4 
fotka
levik123  20. 11. 2008 15:49
@aleba , tak ho poslite aj za mnou... pre istotu
Napíš svoj komentár