Špičky nôh sa ladne vznášajú na parkete,
v objatí, jemnom, nežnom, sa tratia telá,
vzniká len jeden celok, veď vy viete,
jedno srdce a jedna duša, úplne celá.

V zápale tanca privinie ju k sebe,
láskavo ju pobozká na líce,
už nepovie nikdy, že si sebec,
dal si predsa srdce na roky tisíce !

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár