cítim, že je zomňa mama!
... beriem ťa do náručia, obíjmam,
nechápeš prečo tam ostávaš sám
oči nevinnosti hľadia smutne
ústa sa krčia a kričia neúkrutne,
rozumiem, že chceš,aby som sa vrátila
opäť si ťa do rúk vložila,
no len posledný krát som sa otočila
zničila som ti život, ktorý som ti dala
viem, že som ťa už teraz doživotne sklamala
za život mi dakovať nebudeš, to viem
za všetko zlé sa ti ospravedlňujem
budem sa modliť, nech si ťa nájde niekto lepší ako ja,
kto prinesie ti život reality sna,
kto dá ti všetkú lásku, ktorú som zobrala
len vetrom niekde odviať poslala,
no teraz chápem, že som to robiť nemala
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A krásne napísané..