Odišla som s podniku. V prvom momente som chcela isť domov, ale po samote som vôbec netúžila. Nevedela som kam mám isť. Tak som vytočila Vladkove číslo a opýtala som sa ho, či má na mňa čas. Súhlasil a o pár minút ma vyzdvihol pred hypermarketom, kde som ho mala počkať. Chcela som prísť MHDčkou, ale to jednoznačne zavrhol, že jeho láska sa nebude trepať v autobuse plnom ľudí.
"Vieš, nechcela som aby sa to Katky akokoľvek dotklo. Plne ju chápem, že neprežíva najlepšie obdobie svojho života, ale chcela som sa im pochváliť." posťažovala som sa Vladkovi, keď sme prišli k nemu domov. Uvarila som mu kávu a sebe ovocný jahôdkový čajík.
"A čo sa jej vlastne stalo?" opýtal sa.
Vyrozprávala som mu čo sa za ten čas čo nebol v spojení s babami stalo. "A Rony sa stretla zo svojim ocinom. Tak jej očka žiarili šťastím. Bolo úplne vidieť, že je spokojná a šťastná, že ho má späť."
"Nevedel som, že sa už stretli."
"A kde žiješ ty môj chocholušik, veď niekoľko týždňov sa všade písalo a hovorila, že sa vracia na Slovensko." postrapatila som ho po upravených vlasoch. Mal ich vygelované do kohúta. Pristalo mu to tak, aj keď vyholená hlava nebola tiež od veci.
Rony...
Nasledujúce dni boli iné ako tie obvyklé. Katka bola smutná a nešťastná čo sa stalo. Peťo sa jej pokúšal dovolať, ale nezdvihla mu ani jeden hovor. Písal jej aj ospravedlňujúce smsky, ale ignorovala ich. Radšej si vypla telefón, na internet nechodila. Čoraz častejšie trávila voľný čas po škole a cez víkendy na brigáde. Na mňa, Dominiku a našu partiu začala vynechávať. V škole bola utiahnutá. Komunikovala len minimálne. Stále mala zastrčené sluchátka v ušiach a počúvala hudbu, čítala knihy, alebo sa pripravovala na vyučovanie. Dominika bola pravý opak Katky. Vysmiate, šťastné slniečko, ktoré žiarilo optimizmom, dobrou náladou a zabávala všetkých naokolo. Vanduška mala zvláštne obdobie. Bola vysmiatá a vyzerala spokojne, ale vedela som že ju niečo trápi. Nemala a nemá ľahký život, ale neobťažuje jej problémami iných. Aj keď pre mňa to nie je ani otravovanie ani obťažovanie, ale násilím ju nútiť. Seby je človek, ktorý pri mne stojí furt nech ide o čokoľvek a ja pri ňom. Je neuveriteľné, že sme spolu len pár mesiacov, ale cítim sa pri ňom akoby som ho poznala aj hádam sto rokov. Je mojou spriaznenou dušou, chýbajúcou polovičkou.
"Halo seňorita, zem volá Rony." zamávala mi pred očami Maťka. Upriamila som pohľad na moju spoločníčku a začala som jej venovať väčšiu pozornosť.
"Čo si hovorila?" ospravedlňujúco som na ňu pozrela.
"Čo si myslíš o týchto šatoch?" ukázala mi dlhé, jednoduché ružové šaty.
"Krásne sú," zhodnotila som, "ešte keby si sa pekne namaľovala bola by si ako princezná."
"Neviem, mne sa ružová veľmi nepáči, ale zato tieto sú krásne."
"Vyskúšaj si ich a potom sa rozhodneš."
O chvíľu vyšla z kabínky.
"Waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaw," zvolala som, "si nádherná, úplne ti sadli." pochválila som jej výber.
"Mám si ich zobrať?" uisťovala sa.
"Pozri úplne ti padly, vyzeráš prekrásne, ale je len na tebe, že či sa v ních cítiš dobre alebo zle."
Zaplatili sme šaty a išli zohnať podobnej farby lodičky a kabelku. O dva týždne ide na svadbu a chcela mať už šaty vybraté.
O pár dni.
"Milacik chybas mi."
Pípla mi smska od môjho chocholúšika.
"aj ty mne uz aby si bol tu "
"nebojkaj uz idem k tebe "
"teskam "
Seby odišiel na víkend s chalanmi na chatu. Mali chalanskú jazdu. Víkend som strávila s otcom a s maminou. Od kedy som sa s ocinom udobrila zmenil sa náš vzťah neuveriteľné rýchlo. Už s nami aj býval pár dni po tom ako sme sa po dlhom čase videli. Nebola to hrozná zmena, ale veľmi príjemná. Hoci tam nebol celkom taký vzťah ako majú väčšinou deti so svojimi otcami, ale bola som šťastná, že ho mám pri sebe.
"Tak už vieš ako chceš oslavovať svoje narodeniny?" opýtal sa ma ocino pri večeri.
"Nepremýšľala som úplne nad tým, ale predstavu nejakú mám."
"Tak von s ňou." Porozprávala som mu, že kde a kedy by som chcela mať moju brzdej párty. Povedala som mu aj koľko hostí by som zhruba chcela mať a súhlasil, že si to podrobnejšie preberieme.
Babulky máme tu ďalšie časti. Pripomínam vám to @katuska8808 @luna13 @sara0608 @bondulka @nikdynebudemstebou @uprika113 @kikush123 Na tie ktoré som zabudla prepáčte mi
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"s podniku" - predložka s sa viaže s inštrumentálom, čiže na slovo za predložkou sa pýtaš s kým/čím (s podnikom, čo v našom prípade nedáva zmysel); predložka z sa viaže s genitívom, čiže z koho/čoho = z podniku; je to jednoduché a vždy platné pravidlo, keď sa ti to nezdá, stačí sa vžda len tými pádovými otázkami opýtať na predmet a zistíš, aká tam má byť predložka
"zo svojim ocinom" - toto je zasa opačný prípad, plus svojím sa píše v jednotnom čísle s dlhým í, v množnom čísle zasa vždy s krátkym (svojím otcom, svojím mužom, ale so svojimi chlapcami, bez svojich matiek a tak ďalej); opäť jednoduché a vždy platné pravidlo
"nešťastná čo sa stalo" - toto je genitívna väzba byť nešťastný z niekoho/niečoho, z toho, čo sa stalo. v tejto formulácii je to ako keby si šprintérovi na 100 metrov postavila do cesty malinkú prekážku - nezastaví ho to, ale určite mu to naruší rytmus, tak, ako to čitateľovi naruší rytmus čítania
"Na mňa... začala vynechávať" - toto je pádová väzba s akuzatívom, čiže správne by malo byť mňa začala vynechávať. jednoducho si to môžeš overiť, keby si prehodila slovosled, napr. určite nepovieš, že vynechala na školu, ale že vynechala školu.
"neobťažuje jej problémami" - pokiaľ už máš danú osobu spomenutú vo vete a čitateľ vie, že sa hovorí o nej a o jej problémoch, tak v tejto väzbe by som radšej zvolil variant svojich problémoch
"o týchto šatoch" - správne je o šatách
"padly" - tomuto sa treba vyhnúť, u nás (na rozdiel od Čiech) je slovesná koncovka -li vždy s mäkkým i
"Od kedy" - píše sa spolu odkedy
uvádzacie vety - ak začínaš nový odsek priamou rečou, vždy na jej konci ide miesto bodky čiarka (ak je tam otáznik alebo výkričník, tak tie tam ostávajú), potom pokračuješ uvádzacou vetou začínajúcou malým písmenom. Za uvádzacou vetou ak ide opäť priama reč, začína sa veľkým písmenom... radšej to názorne vysvetlím
"Ahoj," povedal Maťo. "Čakáš tu dlho?"
(prehovor; čiarka; malé písmeno uvádzacej vety; bodka; druhý prehovor s veľkým začiatočným písmenom)
"Ahoj."
(samozrejme, ak nemáš uvádzaciu vetu, alebo ju máš ešte pred replikou, končí sa bodkou)
"Ja si myslím," povedal Maťo. "Že takto je to správne."
(štruktúrne to platí aj keď je uvádzacou vetou výpoveď predelená ako jeden sémantický celok, čiže bez ohľadu na to, že normálne by to bola jedna veta)
čiarky - tu treba oddeliť vetné segmenty, oslovenia a slová typu tak, no, a podobne na začiatku vety sa vždy oddeľujú čiarkou; ešte jedna pomôcka - každá syntagmatická jednotka, ktorá obsahuje sloveso v určitom tvare, musí byť oddelená čiarkou (ak tam nie je spojka a samozrejme), takže niekedy pomôže opakovať si tie vety a zisťovať, aké by malo byť pauzovanie.
...to je asi všetko. Ak si sa dočítala až sem, tak gratulujem. A ešte raz, neber to ako buzerovanie, iba ako pár tipov k tomu, aby to fičalo úplne plynulo už v ďalšej časti