a smútok ti sedí na viečkach,
nesplnené sny ťa pri srdci pália
a tie slová ti už nič nevravia.
S kým je ten, čo chcel byť princom tvojim
čo ti vždy napísal - ale veď ja ťa ľúbim,
ten čo ostatných v neistote tak rád nechával
a vždy ťa domov odprevádzal,
kde sú tie chvíle keď si sa mu sťažovala
a všetko si mu schovávala,
keď si nervozitu mohla rozdávať
keď si ho bola prvý krát čakať,
a smiala si sa aj keď ťa nahneval
a najbezpečnejšie sa cítila keď ťa objal....
Kde to všetko zmizlo? - pýtaš sa sama seba
sú preč, odvial ich vietor, a tebe ich viac netreba,
princovia pod vplyvom času vybledli
a tí čo ich milovali na nich zabudli....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár