Kazde jedno vytvarne potrebuje inspiraciu. Namet. Zazitok. Udalost. Nikto nemoze povedat, ze knihu napisal iba preto, ze by sa od nudy uhryzol alebo ze namaloval obraz, lebo mal este jedno volne platno a nevedel, co s nim.

A kedze aj blog sa do urcitej miery povazuje za umenie (zvycajne do tej miery, do ktorej autor chape, co to vlastne ten blog je a ze to nie je nahananie sa za dojemnymi pribehmi, ktore maju iba za ucel rozcitliviet co najviac citlivych osob, aj za cenu kopirovania tychto pribehov odniekadial...) a coraz rozsirenejsim, kazdy blogger - a tych je dnes vela, jeden by sa cudoval, kolko sa ich da stretnut v meste po obede - potrebuje inspiraciu. Muzu. Zazitok. Udalost. Namet.

Kazdy blogger teda hlada inspiraciu tam, kde sa da najst. Su taki, co hladaju spolocne - takych 15rocnych lovkyn nametov na blogy stretnete v skupinkach hocikedy cez vikend. Ale nie o mladezi som chcel. Aj ja hladam inspiraciu, dokonca sa povazujem za obcasneho bloggera, ktory si raz za cas mysli, ze by svojim pisanim mohol niekomu urobit radost v tomto skor neradostnom svete. Velke myslienky sa rodia kazdy den, velke myslienky sa rodia kade tade, niekedy sme velmi takych velkych myslienok blizko aj my vsetci, len cakame na podnet, pod ktoreho vplyvom by sme tu nasu velku myslienku sformulovali. Ten podnet moze byt hocijaky, dobre su napriklad filmy, kniha, necakany skutok blizkej osoby, dobrou inspiraciou pre pozitivne ale aj vela negativnych myslienok su vztahy medzi ludmi a tak by sa dalo pokracovat donekonecna.

Mozno to cele znie ako sumar toho, ako a preco sa vlastne blog pise. Ale este nekoncim, este musis precitat zopar riadkov.

Ano, inspiracia bola aj dnes. Aj u mna. A ked som si tak skladal vsetky tie vzniknute myslienky dokopy, vyslo mi, ze sa musime na tento svet zacat pozerat inak. Je skor negativny - tym, co vsetko sa okolo nas deje - preto by sme si ho negativnym postojom iba znechutili. Ci chceme, alebo nie, na nase pokojne prezitie je nutny pozitivny postoj k svetu. K ludom naokolo. K praci. Viem, je to tazke, ale aj k skole. K zivotnemu prostrediu. Prikladov je vela. Viem, co si asi teraz vacsina ludi, co to kedy bude citat mysli. Ze ved ja mam pozitivny postoj. Aj k ludom. Aj k praci, aj k zivotnemu prostediu dokonca. Naozaj? Skumava to otazka, ale pokusim sa ukazat na niekolkych prikladoch, ze nie vzdy pozitivne znamena naozaj pozitivne...

Kolko krat za zivot si mal/a pocit, ze uz naozaj nemoze byt lepsi den? Ako casto sa smejes tak, ze ta zacnu boliet svaly na bruchu a kutiky ust uz nechcu spolupracovat po tolkej zatazi? Ako dlho ti trva prechod od slzam k smiechu? Kedy si naposledy pocul/a naozaj dobry vtip? Plakal/a si uz od stastia?

Opytaj sa sam seba a zamysli sa...

5.4.2008EQ

 Úvaha
Komentuj
 fotka
dreamagall  6. 4. 2008 19:20
dobrý blog tiež patrím k pozitívne mysliacim ludom
 fotka
lass  6. 4. 2008 19:52
najprv odpoviem na tie otazky v poslednom odstavci, urcite ti to spravi radost



nespocetne vela krat - viackrat ako som mala pocit, ze je to najhorsi den, aky som kedy zazila



zhruba tak raz za den v priemere mam zo smiechu krce v bruchu



niekedy sa smejem este pocas placu...ale hlavne kazdy plac sa vzdy ma koncit smiechom, nech je akokolvek dlhy, prenikavy a opodstatneny



ten dobry vtip...dnes rano okolo pol osmej



plakala a nie raz



ja si zijem svoj statsny zivot a je mi pri tom fajn...ale ved to ty uz asi davno vies, ze?

ja si hlavne myslim, ze den bude vzdy taky, aky si mi spravim, resp. taky, ako sa na neho budeme pozerat...tak nech radsej vsetci dobre vidime



...a zase som sa raz realizovala v cudzom blogu...
 fotka
amylee12  26. 5. 2008 23:13
.......newiem pisať kritiku ani chvaliť.....je lahke niekoho sudit....ale mne sa to pačilo...
 fotka
cruz89  5. 8. 2008 01:00
Zaujimavy blog a dobry styl pisania.
 fotka
marttina  12. 1. 2009 06:42
to sa mi stava casto. ze mam dobre dni, smejem sa vela, placem od statsia. dobre vtipy s nimi je to horsie bo ja mam divny humor ale tak no
Napíš svoj komentár