,,Mám na teba chuť."
,,Viem."
,,Prídeš?"
,,Prídem."

Zrušil. Bez pozdravu, chtivo, trochu ľahostajne. Zlý chlapec. Možno preto som ho tak žrala.

Vysoký s vypracovaným telom. Nie úplne - tak akurát. Chápete.
Hnedé vlasy, hlboké zelené oči, tetovanie na pleci.

Za hodinku som bola na mieste. Pred troma mesiacmi sa nasťahoval, ale neprekvapilo ma, že stále nemal vybalené z krabíc. Čo ma však prekvapilo bolo to, že mi otvoril nahý. Jasnéé, dalo sa to čakať, ale taká vec jednoducho musí prekvapiť. Teda...Zaskočiť.

,,Je ti teplo?"
,,Príšerne." stisol ma tak silno, že keby ma držal dlhšie, odpadla by som na nedostatok kyslíku.
Ale on by vedel vyriešiť aj to.
Pragmatický flegmatik.

,,Doniesla som víno."
,,Ser na víno."
,,Hovor slušne!"
,,Ó pardón."

Skôr než som vyložila víno na kuchynskú linku, vyložil tam on mňa...
Až potom (alebo po tom? ) bol čas na víno.

,,Merlot. Dobré dievča."
,,Keby to bolo na mne, kúpim pivo."
,,Pivo nemám rád."

Prekvapoval ma. Stále. Chlap, ktorý nemá rád pivo. Čudné, prinajmenšom nezvyčajné.

Náš vzťah spočíval...ani neviem v čom. Hrali sme to "len na sex", ale bolo to niečo viac.
Neviem to opísať. Niečo elektrizujúce.
Ale nikdy to nebol iba sex. Vedeli sme sa rozprávať hodiny. O hlúpostiach, ale aj o vážnych veciach.
Hovoril tak, že by som ho dokázala počúvať nonstop aj keby hovoril o výkaloch.

Rozprávali sme sa o detstve, o láske, o vzťahoch, o našich rodinách, ale nikdy nie priamo o nás.

Možno obranný mechanizmus. Vyhovovalo nám to, že spolu (akože) iba spávame. Aj keď srdce cíti všetko. Srdce človek neoklame. To je jedno, klamali sme si...Nie navzájom. Ja seba a on tiež.

Neviem to povedať s určitosťou, ale asi sme sa milovali. Tak neviazane, divne. S dohodou, že keď do našich životov prídu ľudia, s ktorými chceme byť, tak napevno, prestaneme.

A tí ľudia prišli.

Obaja sme aspoň raz oľutovali to, že na začiatku nášho "vzťahu" sme sa dohodli, že to bude o sexe...Pretože nebolo.

A možno keby niet tej hlúpej dohody, sme spolu. Tak ozajstne.

Ale to čo tvrdím je, že to bol osud. Mal prísť do môjho života a ja zase do jeho. Mali sme spolu stráviť pekné chvíle a mali sme sa jeden od druhého niečo naučiť, ale nemali sme sa milovať. Tak skutočne, Tak ozajstne, tak nahlas...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
miaja  28. 9. 2013 06:12
 fotka
hoplalala  29. 9. 2013 03:23
Napíš svoj komentár