Nenáviď ma zajtra...
No nezabudni,
že slnko, ktoré svieti nad tvojou hlavou,
svieti pre všetkých.
Nieje len tvoje,
ani moje...
Je spoločné,
je nás všetkých.
Ja som tu,
aj pre teba...
Bolesť,ktorú mi spôsobuješ
je súčasťou mňa.
Bez nej by som nebola nikto.
Tá bolesť,
ktorú mi spôsobuješ,
somnou žije.
Tak si ma naňu naučil,
že bez nej už neviem žiť.
Nenávidím ju,
zároveň milujem.
Nechcem s ňou žiť,
no niekedy po nej túžim.
Je v mojich snoch,
ktoré nenávidím.
Je v mojich predstavách...
v mojej fantázii...
Nedá sa odtial vymazať,
ani keby si velmi chcel.
Nedokážem ti odpustiť.
Možno raz,
keď si uznáš svoju chybu...
Skôr nie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár