V tomto upršanom dni plnom mojich obáv a strachu som si našla miesto na zamyslenie. Malá izbietka s malým podkrovným oknom,to bolo moje miestočko kde som rozmýšľala. zvyčajne mám plnú hlavu toho či mám ujsť s Jamesom alebo mám ostať.
No dnes,teraz sa všetko mení. rodičia ma chcú poslať preč,do kláštora. A to iba preto že som stretla toho pravého muža pre mňa. Hovoria že musím odísť,že nechcú aby ich spoločnosť odsúdila za moje chyby.
S mojím odchodom sa ponáhľajú. o pár dní,či týždňov by na mne bolo vidieť to, z čoho majú rodiča strach. mám porodiť niekde v cudzine, ďaleko od domova a dieťa dať na adopciu. potom sa už nemusím ani vracať domov,tak by si to najviac želali rodičia. pri mojom premýšľaní ma ktosi vyrušil a zaklopal na dvere.Nasledovala som ho do auta.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár