Skvely vikend a znova prebudenie z pomyslenim ze sa musim vratit do skoly. Do skoly ktora ma nudi, zabija v ktorej sa neda existovat je mozne ze v skole je lepsie ako keby som mala pracovat ale ja som uz zo skoly unavena,zabija ma ranne vstavanie, dlhe skolske chodby bez duse, vela ludi ktorych myslienky su niekde inde spomienky na minulost a sny o buducnosti...
ludia ktory kazdy den vstavaju z myslienkou ako prezijem dalsi den kto ma dneska zhodi kto ma urazi...
Ludia ktory maju ine nazory ako vsetci ostatny a myslia si ze su originalny... kazdy je svojim sposobom originalny kazdy ma nieco do seba.
Ludia ktory na vonok vyzeraju tvrdy, ktory sa nikdy nicoho neboja, niesu na city a myslia si ze su stred vesmira. Kazdy ma v sebe skryte city ktore sa mozno nachadzaju v najhlbsej casti srdca. Ktore vzdy cakaju na to aby mohly vyjst na povrch ak vobec niekedy v zivote budu matmoznost vyjst na povrch. Kazdy mame city kazdy citime kazdy trpime kazdy mame radost. Su to zakladne ludske pochody ktore zazivame kazdy len v inej bodobe.
Niekto si len tie pocity bud nechce pripustit alebo ich len obchadzaju. Kazdy mozeme najst svetly moment dna... hoci len to ze nas niekto rozosmeje, alebo ked nam len niekto da maly darcek hoci len lizatko... alebo cukrik mile slovo to su male drobnosti ktore robia clovek stastnym...ktore vycaria cloveku aspon na chvilu usmev natvari. Preco teda nedat kamaratom a ludom ktorych mame radi dat tu moznost na to aby mohly byt stastny aspon na moment ked to inak nejde... Dat len male dakujem za to ze su uvidite ze im to vycary usmevna tvari ked vidia ze niekomu na nich naozaj zalezi.
Ja osobne strasne rada davam priatelom male drobnosti ktore nie kazdy den ale raz za cas aby vedeli ze su to moja druha rodina.
ako raz mi na vianoce kamaratka napisala list ktory ma skoro rozplakal skusim v skratke zhrnut co tam bolo ale bol to strasne silny list. Kazdy mame rodinu s ktoro sme skoro kazdy den ak nie kazdy ludia s ktorymi sme vyrastli a nevybrali sme si kto je nasa rodina. S ktorymi sme prezili hadky oslavili narodeniny meniny vlastne sviatky. Ale priatelia su iny... tych aby sme si nasli tak si k nim museli vydupat cesticku... cesticku dovery ktora nebola vzdy lahka casto krat velmi strnita plna prekazok kym sme zistili kto je naozaj pravy a ku ktoremu nas nasa cesta priviedla, ludia naktorych sa nikdy nezabuda ludia ktory patria do naseho srdca aj ked casto krat niesme s nimi dlhsiu dobu ak su pravy tak nezabudnu pomozu vzdy ked mozu. to je nasa druha rodina.... to su ludia pre ktorych sa oplati zit....

ps: ja mam taku moju novu rodinku ktora je pri mne vzdy ked uch potrebujem a za nich som neuveritelne vdacna mojej orientacnej schopnosti Lubim vas velmi

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
timwood  21. 4. 2008 13:38
a casto krat nie
 fotka
tinka23  21. 4. 2008 16:51
dakujem...a absolutne nie len za to ze si vzdala poctu mojmu pisaniu...ale za to, ze si moja rodina lubim ta zlatko...
 fotka
vevenka  21. 4. 2008 17:40
moja,pekne,neboj sa ty budes usmievat len na nas ked dojdes aj ja ta lubim
Napíš svoj komentár