Ponorená v hlbinách sťa bodka v roji písmen,
ponorená v mori vôd, sťa noc a v nej jeden sen.
Sen o žiali, šťastí, hneve, strachu, túžbe,
sen milovať niekoho tak vrúcne,
že cítiť mohla by snáď niečo viac,
než len dotyk chladných, morských rias.

Žiaľ v tmách oceánov blúdi stratená,
žiaľ cíti iba silný pocit trápenia,
nevediac, že kdesi v ďiaľkách na súši,
ľuďom cit i slabý srdce rozbúši.
Snívať len smie medzi prúdmi, vlnami,
o svete veľkom za mora bránami.

Nikdy nesmie o tom svete znať,
nikdy priateľstvo a či lásku mať.
Odsúdená k večnej beznádeji, čiernej tme,
život žiť len v prenádhernom sne.
Vraj kiežby ten skutočnosťou sa stal,
kráľ mora by ju potrestal.

Nevie ona, aký trest to byť máva,
preto radšej ďalej po prúdoch si pláva.
No trest tento pre ňu bol by vykúpením,
ten by zachránil ju pred ním,
pred životom horším čo má skala,
ona len bublinou by sa stala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár