Jedného dňa chcem byť ako moja mama.
Ešte som nevidela tak úžasného človeka. Je tak milujúca, pracovitá a obetavá. Neskutočne sa o nás deti bojí, dala by nám aj to posledné čo má, nehľadí na to akí sme k nej nevďační a berieme všetko na ľahkú váhu. Je pri nás vždy keď ju potrebujeme a nič za to nežiada.
Aj teraz keď píšem tento text, ktorý nemá ani hlavu ani pätu, pretože píšem to čo ako prvé cítim, sa mi tlačia slzy do očí. Keď si tak uvedomím ako ju musí raniť naše "handrkovanie" a hádanie, ako na ňu nadávame keď nás niekam nepustí alebo nám niečo nekúpi. Jasné, že nikto nie je dokonalý, ale ona bude v mojich očiach mojím "idolom".
Teraz keď je tak ďaleko, si uvedomujem čo všetko pre nás robí a ako ju tu potrebujeme.
Viem, že jeden mini blog nevyjadrí moju vďaku a len sa stratí medzi mnohými, ale je super dostať zo seba taký silný pocit.
Vďaka mami

 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  26. 5. 2010 11:52
Ak niečo nepochopím, tak to, prečo tento pekný blog nikto neocenil tak, ako si zaslúžil



Je veľmi dobré, že si to o mame uvedomuješ, to v dnešnej dobe len tak hocikto povedať nemôže... pekné.
 fotka
onaj123  21. 6. 2012 15:54
Ja som tiež o mame napísal viac básni!

Do birdzu asi dve ale tiež nemali veľký ohlas

asi ľudia nemaju rady veľmi svoje mamy!

No ale čo už? keď inač nedajú????

Nevďačné detiská !!!!
Napíš svoj komentár