Obliečky sú ešte naškrobené,
drzo sa smejú dokonalosťou.
Čoskoro však budú celé
zababrané čírou radosťou.

Jemne šepkal tichý hlások
ľahni si a zavri oči
zhodíme sa do otáčok
zem sa už viac neroztočí.

Čisté tvary, biela farba,
hudba sťaby od Mozzarta,
zmenili sa v nehu tiel
rozkoš dáme na prídel.

Krása chvíle pominie,
ako plytkosť vlastnenia,
čo cítime strážime,
skryjeme pod brnenia.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár