horí aj moje srdce.
Zmysly sú ostrejšie
a chute plnšie.
Privieram viečka, štípu ma oči
na pleciach šteklia ma pierka
keď ma obkročíš.
Bojím sa pádu,
hoc len jedno objatie
strachu povie: viac už nie!
Teplom ma prykrývaš,
hladíš mi dušu,
keď vietor zavanie,
tma je jak z tušu.
Nevidím pre svetlo,
otvorím okná
zaleje ma z nich tma
tmúca, no pestrofarebná.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár