CCD ČIPY
Na rozdiel od analógových kamier, digitálne používajú na záznam snímací čip CCD. V podstate ide o 1cm veľkú doštičku ktorá je osadená miniatúrnymi senzormi citlivými na svetlo (okolo
300 000 až 500 000). Digitálny obraz je zložený z pixelov, ktoré vytvárajú práve tieto jednotlivé minisenzory. Obrazová norma PAL však určuje štandardné rozlíšenie 720x576 pixelov, takže viac ako 500 000 senzorov na jeden CCD čip by bolo zbytočné. Kamery bývajú osadene väčšinou jedným CCD čipom, profesionálne kamery však majú čipy 3, pre každú zložku RGB spektra jeden. Hlavný rozdiel medzi 1 čipovými a 3 čipovými kamerami je, že 1 čipovým filtrovacia fólia rozkladá svetlo na RGB zložky a tie potom snímajú jednotlivé senzory v čipe. 3 čipovým však hranol rozloží svetlo priamo na RGB zložky a každý čip spracuje jednu zložku – tým pádom je obraz omnoho kvalitnejší.
DV a Mini DV
Na rozdiel od analógových pások na DV a Mini DV pásky sa zaznamenáva už digitálny signál čo výrazne zvýšilo kvalitu obrazu a zároveň aj znížilo cenu. Svetelné lúče dopadajú na CCD čip a premenia sa na analógové elektrické signály ktoré sa potom v AD prevodníkoch premieňajú na digitálny signál. Pred kompresiou obrazu však najprv musí prebehnúť maticovanie, čiže prevod R"G"B" na Y"CbCr. DV používa vnútro snímkovú kompresiu DCT s pevným dátovým tokom 25 Mbit/s ku ktorému potom pridáva nekomprimovaný zvuk (1,5 Mbit/s), sprievodné informácie a dáta pre detekciu chýb (približne 8,7 Mbit/s) čo dáva spolu 36 Mbit/s. V oblastiach s normou NTSC sa aplikuje podvzorkovanie 4:1:1, pri PAL je to 4:1:1 v prístrojoch DVCPRO a 4:2:0 v ostatných. Zvuk sa na DV pásku dá zaznamenať s rozlíšením 16 bitov a vzorkovacou frekvenciou 48 kHz pre 2 kanály alebo ak chceme 4 kanály tak s rozlíšením 12 bitov pri vzorkovacej frekvencii 32 kHz. Väčšina DV (a takmer všetky mini DV) kamery používajú dátové rozhranie FireWire (tiež nazývané aj IEEE 1394) na spojenie kamery s počítačom, takže následná úprava (strih, dodatočné pridávanie efektov, tituliek či dabingu) v PC je oveľa jednoduchšia a aj časovo rýchlejšia v porovnaní s analógovými kamerami. Rozdiel v DV a mini DV páskach je podobný ako pri VHS a VHS-C a to že mini DV pásky sú menšie, ale paradoxne viac používané v amatérskych podmienkach, poloprofesionálne a profesionálne kamery podporujú buď obe alebo len DV pásky.
DVD/Blue Ray Disky
Na rozdiel od pásky má disk výhodu, že dáta na ňom je možné hneď po natočení pozrieť na DVD prehrávači alebo v PC bez ďalšej práce so záznamom (video z DV a mini DV pások sme museli najprv cez FireWire nakopírovať do PC a potom exportovať na harddisk prípadne ešte vypáliť na VCD/DVD). Po vložení disku ani nemusíme prácne hľadať v zázname, jednotlivé zábery máme totiž hneď aj roztriedené. Nevýhodou však je, že daný disk sa dá použiť len raz, na rozdiel od pásky, ktorá mohla byť použitá opakovane.
HDD
Kamery s HDD alebo Flash pamäťou majú jediný rozdiel oproti DVD kamerám v tom, že záznam ukladajú na vnútornú pamäť (harddisk) alebo na pamäťové karty (väčšinou SD alebo SDHC). Z hľadiska jednoduchosti obsluhy je to najefektívnejší spôsob, pretože na pripojenie do PC stačí obyčajný USB kábel a po pripojení kamery sa kamera správa ako USB kľúč a práca so súbormi uloženými na jej harddisku alebo pamäťovej karte je veľmi rýchla a jednoduchá. V dnešnej dobe najviac prevažujú DVD/Blue Ray a HDD kamery kvôli jednoduchosti obsluhy u bežných užívateľov. Profesionálne štúdia však stále pracujú s páskami či už DV, mini DV alebo 8mm filmami.(Hi8, Digital 8).
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár