Vždy keď som bezbranná upieram svoj zrak na svetlo na konci izby. Na to malé svetielko pri okne. Na to červene svetielko od hlavného vypínaču predlžovačky. Pozerám sa do svojho vnútra a pýtam sa.. "Čo som zase urobila zle?". Pomaly sa mi vždy tisnú von slzy z očí. Dopadajú na bielu plachtu. Celú ju pokrývajú. Keď som bezbranná viem si pustiť tie piesne, ktoré mi ešte viac ubližujú. Rozplačú ma. A keď už je to naozaj vážne a dozviem sa niečo po čom dostanem záchvat plaču.. Pustím si niečo po čom sa rozplačem ešte viac. Až sa dusím. Mám chuť zomrieť. Mám chuť sa zadusiť. Avšak po chvíle sa upokojím, už je to len plač. Plač, ktorý nemá konca. Zavriem oči a pomaly odchádzam. Odchádzam preč z tohoto sveta....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
na tisícky holých viet
Na prvočísla-2,3....Päť
a chudobu prázdnych liet
Len na chvíľu,tak smieť
vstať a odísť,odletieť...