srdce ubolené kričí
a ja nechápem, ako to konám
keď sa zvnútra sama ničím.
Pud sebazáchovy mi ako jediný ostal
na moju veľkú škodu
odpor v mojom tele však povstal
pripomínam si rozvírenú vodu.
Nervózna, v strese a náladová
po ulici krytá s kapucňou
radšej nech sa mi tvár schová
okoloidúci si šepkajú: ,,Čo je to s ňou?"
Pokiaľ z dna už nemožno padnúť nižšie
a dokážem sa vzchopiť
už budem k tomu bližšie
k môjmu cieľu pochopiť...
Samú seba.
Nechcem už žiadne žalostné prosby
nechcem sa už cítiť, ako po zrážke s Crosbym.
Chcem sa zmeniť.
Nie byť dokonalá.
Netúžim po tom, aby bol môj život iný
sťa vtáčika v klietke zlatej
slávou a peniazmi plný
nech jest to života ako každej piatej.
Netúžim po odraze anjelskej krásky
a po srdci každého muža
vďačiť budem za pocit jednej lásky
prívetivej ako čerstvá ruža.
Kus zdravia
toho nikdy nie je dosť
máličko zo skromného šťastia
a hlavne konečne spokojnosť.
Byť opäť a znovu spokojná sama so sebou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 9.sept. 2019 01:19
A prečo nie si? A kto je Crosby?
Napíš svoj komentár