Chcem to napísať, no nedá sa začať. Hodiny premýšľam ako sa vyjadriť, ale na nič neprichádzam. Prečo? Je to ako keby ste mali vymazanú pamäť, ale predsa v nej ostali útržky spomienok. A tak len píšem bez premýšľania, očakávania, čohokoľvek. Ako stroj. Dnes po príchode domov a po všetkých tých udalostiach a veciach, ktoré sa stali, mi napadlo len to jediné slovo. Jednoduché, krátke a predsa také desivé. Každodenne sa pýtame a začíname otázku týmto slovom. Prečo? Prečo sa to stalo, prečo hento, prečo tamto, prečo. Klasická odpoveď „lebo“ nestačí. Chabá výhovorka na zamlčané odpovede. Prečo sa nám dejú veci, ktoré sa nám dejú? Stane sa to a mi s tým už nič nedokážeme urobiť. Možno pred tým by sme mohli, ale... Je zbytočné sa nad tým zamýšľať. Treba urobiť jediné. Znovu sa opýtať, prečo? Hľadať odpovede a keď príde tá jediná správna, tá z nášho srdca tak budeme vedieť, že je to presne tá odpoveď na otázku prečo... Práve to uvedomenie, tá odpoveď na tú otázku nás posúva ďalej a robí nás lepšími ľuďmi. Slovo prečo, v nás vyvoláva veľa emócií, či už dobrých, alebo zlých. No ja vďaka nemu vidím iné slovo. Je ním nádej. Nádej je pre mňa vrchol ľudskosti. Je viac ako čokoľvek iné. Nádej máš vždy aj keď nemáš pochopenie, úctu či lásku. Je to nezničiteľné synonymum ľudstva. A tak sa znovu opýtajme. Prečo sa mi toto deje...? Lebo mám nádej. Nádej v lepšie dni. Dobrý ľudia unesú veľa zlého, lebo sú silný a plný nádeje a lásky.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dumbledore
25. 9.sept. 2015 17:21
Ja v tom nevidím nádej ale následok toho, čo sa stalo. To je odpoveď na otázku prečo....
2
myslím, že osožnejšie by bolo žiť životom takým, aby sme sa nemuseli pýtať neskôr, že prečo?...
3
veci majú svoju príčinu, ale nie vždy s tým môžeme niečo urobiť
a to o čom píšeš, je zrejme niečo z minulosti. minulosť nezmeníš, čo určite vieš. a ak si ten typ človeka, čo stále rozmýšla nad tým čo bolo, tým viac sa musíš snažiť myslieť na prítomnosť či budúcnosť... lebo na tom záleží - čo je a bude. z minulosti sa môžeš poučiť zo svojich chýb, na niektoré veci prídeš až časom. No i tak vŕtať sa v minulosti nie je zrovna múdre.
Treba ísť ďalej, nech sa ti stalo hocičo
a máš pravdu v tom, že treba mať nádej
a to o čom píšeš, je zrejme niečo z minulosti. minulosť nezmeníš, čo určite vieš. a ak si ten typ človeka, čo stále rozmýšla nad tým čo bolo, tým viac sa musíš snažiť myslieť na prítomnosť či budúcnosť... lebo na tom záleží - čo je a bude. z minulosti sa môžeš poučiť zo svojich chýb, na niektoré veci prídeš až časom. No i tak vŕtať sa v minulosti nie je zrovna múdre.
Treba ísť ďalej, nech sa ti stalo hocičo
a máš pravdu v tom, že treba mať nádej
Napíš svoj komentár