Zo slušnosti
O tom píšem básničku
Poslepiačky
S určitým šarmom
Plačem a upíjam si šumivého vína
A vlastne nie
N e p l a č e m
Mám priemerné prúžkované šaty
A pravú ruku voľnú
Žiadna iná ruka mi v nej nechýba
Môžem mávať lodiam
Čo prichádzajú sporadicky
K brehom priehrady
A cudzinci z nich bozkávajú zem
Ktorú podvedome nenávidím
Už nikdy nebude ticho
Pôjdem si kresliť kriedou na chodník
Až cezo mňa prejde dav
V neodolateľnej túžbe utiecť budem stáť
Dám si štuple do uší
Proti pravde
A už sa nikdy neobzriem
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár